Vďaka úspešnej spolupráci s leteckou školou AeroJOB ATO, pôsobiacou na letisku Košice a Dubová, v ktorej sme dostali túto príležitosť, Vám môžeme predstaviť vojenského pilota, podplukovníka vo výslužbe, inštruktora a veliteľa letky na lietadlách L-29 a L-39, vedúceho akrobatickej skupiny Biele Albatrosy. V súčasnosti pôsobí ako vedúci letového výcviku a letový inštruktor v tejto škole, letový examinátor Dopravného úradu a už desiaty rok ako letový riaditeľ leteckých dní SIAF. Dámy a páni, exkluzívne pre letectvosr.sk Vám predstavujeme legendu slovenského letectva, pplk. v.v. Ing. Ivana Chvojku.
Ahoj Ivan, predstavovať ťa širokej odbornej či laickej verejnosti ani nemusíme, patríš medzi elitu v slovenskom letectve. Povedz nám, ako si sa dostal k lietaniu a čo bolo spúšťačom tvojej leteckej kariéry?
Ahoj, ako chlapec vyrastajúci na brehu rieky Hron som v detstve inklinoval skôr k lodičkám a lodiam. Môj strýko Jozef bol vojenský pilot, (často sme sa navštevovali, lietal na MiG-15 na Sliači a v Piešťanoch) párkrát ma zobral na letisko a keď som ako 13-ročný uvidel preletieť „pätnástku“ nad našou dedinou, bolo rozhodnuté – budem vojenský pilot. Ako gymnazista som sa prihlásil do aeroklubu Banská Bystrica absolvoval výcvik na vetroni L-13 Blaník, prešiel som zdravotnými prehliadkami v ÚLZ Praha, prijali ma na Vysokú vojenskú leteckú školu SNP v Košiciach. Ako žiak-pilot som lietal na lietadlách L-29 a L-39. Školu som úspešne ukončil ako poručík pilot v roku 1979. Neodolal som ponuke ísť pôsobiť ako inštruktor do Lýbie, po absolvovaní inštruktorského kurzu som odišiel do tejto krajiny. Nebol som sám, z ročníka nás bolo osem.
V rokoch 1979 až 2003 si lietal ako vojenský pilot a inštruktor na lietadlách typu L-29 a L-39. Spomeň si ešte pred týmto, ako si ty školil, aké boli tvoje skutočné začiatky lietania v armáde, inštruktori, učitelia na ktorých s radosťou a v dobrom spomínaš?
Nebolo ľahké začínať v cudzej krajine, v cudzom jazyku (angličtina), s ľuďmi inej mentality, ale boli sme mladí, prispôsobiví a počas tri a pol roka som nalietal 1500 letových hodín bez mimoriadnych udalostí aj vďaka vynikajúcemu lietadlu L-39 československého výrobcu Aero Vodochody, ktoré aj v týchto zložitých podmienkach bolo veľmi spoľahlivé, a aj vďaka vynikajúcemu kolektívu učiteľov a inštruktorov. Získal som mnoho skúseností, ktoré som chcel využiť aj po návrate domov. To sa mi podarilo až v roku 1985, kedy som sa po mnohých žiadostiach dostal späť do Košíc a opäť dostal príležitosť odovzdávať svoje skúsenosti ako inštruktor študentom Leteckej akadémie. Už počas svojho štúdia som mal tú česť a šťastie stretnúť fundovaných ľudí s profesionálnym a ľudským prístupom (p.Bálint, Gaža, Santovják, …..) a preto som sa aj ja snažil vo všetkých funkciách takýto prístup zachovať. Ako sa mi to podarilo? Nech posúdia moji bývalí žiaci a podriadení.
Tvojimi rukami prešlo množstvo nových pilotov stíhacích lietadiel OS SR. Založil si spolu so šiestimi členmi významnú akrobatickú skupinu Biele Albatrosy, ktorá sa zaradila medzi svetovo uznávané akrobatické skupiny a úspešne reprezentovala Vzdušné sily Slovenskej republiky vo svete. Ako si hodnotil obdobie v armáde, ako vznikala akrobatická skupina, boli na to vtedy iné možnosti?
Musím poopraviť, až do roku 1996 boli našimi študentami aj českí budúci piloti (po rozdelení ČSFR v r. 1993 dokončili výcvik na Slovensku), takže mojimi rukami prešlo mnoho bývalých a súčasných českých a slovenských pilotov (ďalšie výcviky a preškolenia z Maďarska, Alžírska, Jemenu, Ugandy, USA ….. až do r. 2003).
V r. 1991 nastala priaznivá situácia (mnoho lietadiel L-39, mnoho mladých a skúsených pilotov u nášho výcvikového leteckého útvaru), môj spolužiak pplk. Marián Sakáč presvedčil nadriadených o možnosti založiť novú akrobatickú skupinu ako pokračovateľku bývalej Košickej šestky. Boli vybratí piloti. Keďže som v r. 1988 – 1991 okrem iného pôsobil ako sólo predvádzací pilot L-39 a mal skúsenosti z vystúpení na verejnosti, bol som určený ako vedúci skupiny. Dohodli sme sa na názve Biele Albatrosy a v r. 1992 sme začali nacvičovať prvé zostavy. Zdôrazňujem, že ešte pod strieškou československého predvádzacieho tímu (lietadlá L-39, Mig-21, Mig-23, Mig-29, Su-22, Su-25, Mi-17, 4xMi-24, 4xL-410). Vtedy bolo čo ukazovať, západná Európa bola na nás veľmi zvedavá.
Výcvik nových pilotov pokračoval…
My sme plnili hlavnú úlohu – výcvik nových pilotov a pritom usilovne nacvičovali. Naše prvé väčšie vystúpenie bolo na CSIAF 92 v Bratislave, boli tam prítomné všetky európske vojenské akrobatické skupiny. Odvtedy sme sa začali dostávať do povedomia leteckých fanúšikov. Zdokonaľovali sme naše zostavy a do roku 2002 sme absolvovali desiatky vystúpení po celej Európe. Až prišiel r. 2003, už nebola politická vôľa, nebola potrebná Vojenská letecká akadémia, nebolo treba Bielych Albatrosov. Tak rozhodla naša vtedajšia vláda a velenie.
Myslíš, že by bolo možné aj dnes založiť leteckú akrobatickú skupinu týchto rozmerov? Vtedy lietadlá poskytol štát a tým pádom Vám dal možnosť založiť akrobatickú skupinu?
Dnes už nie, nie je dostatok lietadiel, je nedostatok pilotov, SR a tým aj Vzdušné sily tejto krajiny nie sú schopné vycvičiť a poskytnúť na letecké dni ani sólového pilota-akrobata.
Aké je tvoje najpamätnejšie vystúpenie so skupinou Biele Albatrosy? Kde? Kedy a prečo?
Myslím, že všetky vystúpenia boli pamätné, striedali sa letiská, menilo sa počasie a aj piloti, zdokonaľovali sme zostavu. Dostali sme niekoľko ocenení. Pravidelne sme sa stretávali s pilotmi akrobatických skupín. Tak ako oni, boli sme zahrnutí do kategórie profesionálov. A tak isto ako oni sme lietali pre poskytnutie zážitkov všetkým priaznivcom letectva.
Ako si reagoval, resp. tvoji členovia tímu Biele Albatrosy, keď ste sa dozvedeli, že skupina končí v Košiciach na košickom letisku a viac menej, že končí skupina definitívne?
Keďže nikto nemôže takúto náročnú prácu robiť večne, mali sme vytipovaných pilotov L-39 zo základne Sliač ako svojich pokračovateľov, ale ako som už spomenul, nebola politická vôľa a ani prostriedky. Už nebolo potrebné zviditeľnovať Slovensko takýmto spôsobom. Reakcia? Jedna kapitola skončila, je potrebné prevrátiť list a začína iná.
Dnes pôsobíš ako vedúci výcviku v leteckej škole AeroJOB, examinátor Dopravného úradu či inšpektor v Slovenskom Národnom Aeroklube, tvoj nálet dosahuje cez 6.100 letových hodín, s kvalifikáciami CPL (A), FI (A),FE, MEP (L), SEP (L), TMG, vychovávaš ďalšiu generáciu pilotov, tento krát však v civilnom sektore. Ktoré lietanie bolo a je pre teba zaujímavejšie?
Ja som získal civilný preukaz spôsobilosti CPL(A), (obchodný pilot) už počas pôsobenia vo vojenskom letectve, postupne som si rozširoval kvalifikácie. Podieľam sa na výchove a výcviku civilných pilotov, mnohí z nich pokračujú ako profesionáli v rôznych firmách na Airbusoch, či Boeingoch. Tešia ma ich úspechy. Rád sa s nimi stretnem a porozprávam. Lietanie ako také je zaujímavé.
Tvoja činnosť vo funkcii letového riaditeľa najväčšieho leteckého dňa na Slovensku tiež zohráva dôležitú úlohu, vďaka čomu všetko ide ako má a patrí ti poďakovanie, že aj vďaka tebe sa toto podujatie uskutočňuje pre širokú laickú aj odbornú verejnosť. Ako prebieha SIAF pohľadom letového riaditeľa?
Ja ako letový riaditeľ nastupujem do vlaku, kedy sú uzatvorené dohody, kontrakty, oslovení účinkujúci. Mám okolo seba vynikajúcu partiu ľudí, s ktorými riešime dotazníky pre účinkujúcich, vytvorenie a zaslanie všetkých potrebných informácií, plánovanie príletov, v spolupráci s technickým personálom rozmiestnenie lietadiel na letové a statické ukážky, nácvikov, organizáciu a vykonanie tzv. brífingov, sledovanie a vyhodnotenie kvality a bezpečnosti vystúpení, plánovanie odletov. Vyžaduje si to perfektné a profesionálne vedomosti, pre nás je letecký deň úspešný, keď vyjde počasie, program, spokojní návštevníci, počet pristátí sa rovná počtu vzletov a všetci účastníci šťastne doletia na svoje letiská.
Tvoj letecký vzor? – Každý pilot, ktorý sa v zdraví dožil leteckého dôchodku.
Tvoje najobľúbenejšie lietadlo? – Každé, s ktorým po lete bezpečne pristanem.
Tvoje najobľúbenejšie letisko? – Každé, na ktorom môžem bezpečne pristáť.
Ďakujeme manažmentu leteckej školy AeroJOB, Ivanovi Chvojkovi, Dušanovi Šamkovi za skvelé zaletenie fotoletu a celej organizácii akcie pre stránku letectvosr.sk
Foto: Boris Čierny
Text: Ivan Chvojka, Boris Čierny, AeroJOB ATO
