Stíhací pilot, ktorý aktívne chránil nás a naše nebo ako súčasť Vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky. Dlhoročne pôsobil v pohotovostnom systéme NATINADS a počas svojej vojenskej kariéry pilotoval viacero typov. Začínal na vrtuľovom lietadle Z-142, pokračoval Delfínom, presedlal na Albíka a vojenskú kariéru ukončil v MiGu29. To, čo v kabíne, vo vzduchu, ale aj na letisku spolu so svojimi kolegami skutočne zažívali sa snažil zdokumentovať do fotografii. Teraz sa o ne podelil aj s nami ostatnými prostredníctvom svojej novej knihy „Lietali sme MiG29“. Po odchode z armády svoju pilotnú kariéru napĺňa za kniplom malého lietadla slovenskej výroby Viper SD4 ako člen CBS Flying Team, kde ďalej pokračuje v zbieraní tých najkrajších pohľadov na našu krajinu. Som veľmi rád, že naše pozvanie do leteckého seriálu „Na Krídle“ prijal bývalý stíhací pilot, fotograf, milovník hôr a horských športov, autor knihy a stále aktívny letec, Kamil Glovňa.
Pozdravujem Ťa, ahoj Kamil. Pre mnohých z nás bola tvoja nová kniha očakávaný darček k Vianociam. Je v predaji takmer štyri mesiace. Priblížiš nám v krátkosti, aká je dnes odozva na knihu od čitateľov?
Z môjho blízkeho okolia, ktoré predstavujú kontakty na aktuálnych a bývalých kolegov z letectva, priateľov a fanúšikov je určite kladná a vo vysokej miere pozitívna. Všetci sú radi, že také niečo mohlo vzniknúť. Potešilo to tých, ktorí čo i len minimálne boli alebo stále aktívne sú zainteresovaní v problematike armády a armádneho letectva. Hlavne preto, že sme v nej mohli poukázať na skutočnosti, ktoré obnáša naše poslanie. Prostredníctvom tejto knihy sme to dokázali priblížiť a ukázať aj tým ostatným, teda blízkym, rodinám, priateľom, ale aj priaznivcom letectva a obyčajným ľuďom z ulice. Z tohto širšieho neleteckého okolia okrem blízkej rodiny nemám informácie a nedokážem odhadnúť, čo si o tomto počine v skutočnosti ľudia myslia. Verím však, že aj im to prinieslo obraz o tom, ako to celé funguje za bránami vojenskej leteckej základne, tam kde putujú ich nemalé finančné prostriedky, ktoré odvádzajú vo forme daní a na aký účel sú v konečnom dôsledku v armádnom letectve využité. To bol taktiež aj jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol napísať túto knihu zo života pilotov, technikov a ostatného personálu slúžiaceho v prestížnej stíhacej letke.
V minulosti som dlhodobo obdivoval tvoje letecké fotografie na weboch, boli úžasné, originálne a bolo ich veľa. Zmestili sa všetky do knihy alebo ešte niečo zostalo aj v archíve?
Samozrejme, že nezmestili, ani náhodou. Museli sme veľmi veľa selektovať a akceptovať požiadavky hlavne zo strany vydavateľstva. Veľa fotiek sa muselo zamietnuť len preto, aby boli s textovou časťou v knihe navzájom previazané a vyvážené. Jednoznačne sa nedalo všetko stlačiť do jednej dvesto stranovej knihy. Bolo to v skutočnosti dvadsaťtri rokov služby v letectve armády plných zážitkov, spomienok a príbehov zachytených na fotoaparát. Čiže veľké množstvo fotografií zostalo v mojom archíve nezverejnených a nepublikovaných, ale možno časom raz, ak bude záujem, ochota a vôľa, tak tieto fotografie ešte uzrú svetlo sveta.
Lietal si MiG29, čo bolo vo svojej dobe najväčšej slávy nadčasové lietadlo. Nemrzí ťa, že si odišiel z armády skôr a nezalietaš si nové F16ky, ktoré budú vraj taktiež super moderné a nadčasové?
Toto ma vonkoncom nemrzí. Aj kebyže zostanem aktívne vo vojenskom letectve aj v ďalšom období, tak sa na lietanie s F16kou nikdy nedostanem. Na „šestnácky“ sa vyberajú predovšetkým úplne noví ľudia, bez skúseností a poznatkov s východným systémom výcviku a s lietaním na takomto druhu techniky. Takpovediac byť nezaťažený z minulosti bola jedna z určujúcich podmienok pre zaradenie do výberu na nových pilotov. My, ktorí sme mali už len pár rokov lietania pred sebou by sme boli neekonomickí a neefektívni adepti na lietanie na nových amerických lietadlách. Možno keby takéto niečo prišlo pred desiatimi rokmi, existovala by aspoň teoretická šanca byť vo výbere a zúčastniť sa tohto náročného výcviku.
Dnes poletuješ veľa malým športovým lietadlom SD 4 Viper pre vydavateľstvo CBS nad tými najkrajšími zákutiami Slovenska a Česka. Aké alebo skôr ktoré sú tie najkrajšie miesta, kde sa ako pilot a fotograf vraciaš najradšej?
Od mojej mladosti obľubujem všetky hory a horské športy. Množstvu z nich sa aj aktívne venujem. Veľa chodím po horách ako turista, skialpinista, lezec, horský cyklista, lyžiar a tak s tým sú vo väčšine spojené aj moje výlety a obľúbené miesta. Takže aj s lietadlom sa najradšej vraciam do hôr, nad tie najvyššie vrcholky, kopce a celé pohoria aj keď takého lietanie má svoje špecifiká. Či už z pohľadu výkyvov a náhlych zmien počasia, nepredvídateľných a nestabilných podmienok, ale aj členitého terénu, turbulencie a problémového pristátia v prípade technickej poruchy. Tento spôsob lietania je však pre mašu firmu CBS, špecializujúcu sa na letecké fotografovanie, menej vyhľadávaný a efektívny. Keďže väčšinu našich zákazníkov tvoria firmy, inštitúcie a samospráva, tak aj naše lety sú smerované do podobného prostredia. Nad obce, mestá a mestské štvrte a lietanie v horách sa nám podarí dnes už len výnimočne.
Viem, že okrem lietadiel si pričuchol aj k lietaniu s motorovým paraglidom. Z opancierovanej stíhačky k lietajúcemu kusu textilu. Aké lietanie máš najradšej?
Vždy je to úplne iný spôsob lietania a zároveň je to úplne iný letecký svet. Od nadzvuku po takmer bicyklové rýchlosti, keďže paraglide lieta tak 40km až 50km za hodinu. Zo stratosféry, čo sú výšky nad 12 tisíc metrov nad zemou, kde sme lietali so stíhačkami, do výšky pár metrov nad stromami a terénom. Každý spôsob lietania má to svoje kúzlo a veľa pozitívneho. Mne momentálne chýba dynamický spôsob lietania, stúpanie vo vertikále, s nohami do oblakov a predovšetkým „kotrmelce“, teda akrobacia. A preto aj mám taký svoj sen počkať si na oficiálne povolenie lietať akrobaciu na malých ľahkých a nenákladných lietadlách a také lietadlo aj súkromne prevádzkovať. To bude pre mňa kombinácia lietania, ktorú mám najradšej. Možno raz sa to aj podarí.
Žijeme dobu poznačenú Covidom a tá je maximálne neústretová k letectvu a hlavne k leteckej doprave. Vieš si predstaviť svoju budúcu pilotnú kariéru aj v kabíne väčšieho dopravného lietadla, poprípade stíhačky alebo lietanie s Viperom je pre Teba to pravé?
Rodina je pre mňa všetkým, znamená pre mňa veľmi veľa a tá moja by odlúčenia, ktoré by prinášalo zamestnanie sa v leteckej doprave znášala ťažko. Tak sa už veľmi týmto smerom nechcem uberať. A lietanie veľkými dopravnými lietadlami nepovažujem za až tak zaujímavé. Je to preprava z bodu „A“ do bodu „B“ a človek tam neplní úlohu pilota, ale stáva sa iba kontrolórom na palube a „dozoruje“ činnosť autopilota. Mňa stále priťahuje lietanie ako také. K doprave ma to preto neláka a pre návrat do kabíny „civilnej“ stíhačky tu v okolí neexistuje príležitosť. Pre radosť by som si opäť veľmi rád polietal napríklad na cvičnom prúdovom lietadle, ale pre tento druh lietania na Slovensku taktiež nie je veľký ekonomický potenciál. Aby som zostal doma a s rodinou, tak zostávam pri lietaní na malých lietadlách a dúfam, že tento spôsob lietania sa bude aj naďalej rozvíjať, napredovať a časom bude možné lietať s týmito lietadlami aj niečo viacej ako len rovné lety s občasnými zatáčkami.
Tvoje najobľúbenejšie lietadlo?
Predsa MiG 29 🙂
Tvoje najkrajšie letisko?
Momentálne naša domovská Dobrá Niva a veľmi mám rád pre svoje čaro a polohu aj letisko Svidník.
Tvoja najzaujímavejšia letecká osobnosť?
Jeden z najúspešnejších spojeneckých stíhacích pilotov počas II.Svetovej vojny, letecké eso, maršal sovietskeho letectva Alexander Ivanovič Pokryškin
Tvoj najkrajší letecký zážitok?
Každé lietanie nad našimi Tatrami a inými peknými horami je pre mňa zvláštny pocit a vždy je to ten najkrajší zážitok. Rovnako to boli aj lety bojového použitia s využitím vyššej a vysokej techniky pilotáže, ktoré som si mohol zalietať ako vojenský pilot.
Ďakujem pánovi Kamilovi Glovňovi, hlavnému aktérovi, za čas a ochotu pri tvorbe tohto príspevku. Poďakovanie patrí aj Milanovi Paprčkovi a jeho vydavateľstvu CBS za ústretovosť a zapožičanie lietadla, Broňovi Kubiczkovi a leteckej škole Flying Service, Sky Story, za bezpečný a pohodový skupinový let a zážitok, taktiež riadiacim lietania zo Sliač veža za tolerantný prístup a Deniske za pomoc pri jazykovej úprave textu.
Text: Juraj Uhliar
Foto: Juraj Uhliar, Kamil Glovňa
