„Bejvávalo“, tak sme si nie raz zvykli hovorievať s chalanmi, s ktorými brázdime slovenské letiská s „loweprováckymi“ batohmi pri pomyslení na skutočnosť, ktorá pred pár rokmi bola viac-menej samozrejmosťou. Skutočnosť, ktorú všetci veľmi dobre poznáme z filmového plátna, keď legendárny Štefan priletel až „ze Slovenska“, ale aj z reálneho života, kedy rozhulákaný hviezdičák znel ako barytón nejedným chotárom a Čmeldovia zo Slov-Airu boli neoddeliteľnou súčasťou a očakávanou predzvesťou konca zimy.
Na to, aby som prežíval rozprávky som pristarý, veriť v zázraky sa v dnešnej dobe už nenosí a cestovanie v čase mi pripomína akurát tak vtip o Očovskom bačovi, rozumej pastierovi oviec, keď ponúkal sám seba ako cestovateľskú atrakciu v Podpoľaní, ale o tom si povieme pár slov niekedy nabudúce.
Chvalabohu za spomienky a zážitky z prvého marcového víkendu roku dvetisíctrinásť kedy som opäť o kus bližšie k tomu, že začínam veriť v zázraky, prežívať rozprávky a viem aj ako chutí cestovanie v čase. Áno viem, veď nič také prevratné, čo by spasilo ľudstvo sa nestalo. Ale predsa pár ľuďom od lietadiel, letectva, leteckého fachu to zanechalo radosť na duši a blažený úsmev na tvári.
Dobre, stačí, ideme k veci, aby sme náhodou neskončili ako argentínska telenovela, ktorá keď začne, nemá konca kraja. Minulý víkend bol skutočne tým, čo som mal možnosť vidieť na vlastné očí, počuť na vlastné uši a zažiť na vlastnej koži a potvrdil mi už neraz spomínané cestovanie v čase. Presne som prežíval to, čo bolo pred pár desiatkami rokov, no teraz ja nejaký ten rok starší, o niečo skúsenejší , s kanónom na krku a s chuťou zažiť a zadokumentovať, o čom sme dlhé roky snívali a čo už možno tak skoro neuvidíme. A predsa podarilo sa mi vrátiť čo i len na krátky čas v rámci víkendu do úžasného obdobia rokov deväťdesiatych. Do obdobia zlatých časov práškariny, keď sme bežne na dedine stretávali traktor s liadkom, na roli či poľnom letisku videli bielo-červený veterný rukáv, vo vzduchu poletovali žlté čmeliaky a my sme s potechou počuli lahodný zvuk od ich hviezdicového Waltra.
Tá tohtoročná zima nám svojou nadpriemernou snehovou prikrývkou, pomerne dlho trvajúcim mrazivým počasím a následne premokrenou pôdou dopomohla k tomu, že naši chlebodarcovia poľnohospodári museli pozemnú aplikačnú techniku, ktorá zaživa v poslednom období veľký „comeback“ vymeniť za tú, rokmi osvedčenú, spoľahlivú a zaužívanú, leteckú. Inak vždy žltý apron Aero Slovakie v Nitre sa razom vyprázdnil na nepoznanie takmer do posledného kusu. Polia ožili, nebo sa rozžiarilo, doliny sa rozozvučali a všetci sa mohli radovať, že konečne po rokoch sa podarilo ukázať to, ako letecké poľnohospodárske práce dokážu stále ponúknuť také služby, čo skutočný roľník očakáva. Kvalitnú správne načasovanú a presnú aplikáciu živín a prípravkov na ochranu rastlín tak prepotrebnú na to, aby mohol v lete zozbierať bezkonkurenčnú úrodu.
V podstate veríme a dúfame, že práškarina v tejto sezóne je len na svojom začiatku. Veď predchádzajúci víkend bol vlastne prvým, kedy sa skutočne poletovalo na viacerých miestach, hlavne na juhu stredného a západného Slovenska. Stred je stále pod snehom, v krajnom prípade pod vodou a postupným otepľovaním sa otvára cesta možnosti uvidieť a zažiť ten skutočný návrat lietajúceho Čmeldu aj nad tým svojím chotárom, alebo vo svojom blízkom okolí. Ja osobne si chcem ten pocit cestovania v čase za práškarinou ešte určite zopakovať.
Na záver nemôžem zabudnúť poďakovať za ochotu, spoluprácu a ústretovosť pánom pilotom, mechanikom, agronómom, predsedom v Boľkovciach, Prši, Malom Kiari, Bátovciach, Medovarciach, Ľubošovi z Aero Slovakie, borťákovi, navigátorovi a súputníkovi na cestách Milčovi. Bez vašej pomoci a pričinenia by som nemal možnosť zažiť to skutočné „Yellow sky“…
Text a foto: Juraj Uhliar © 2013
Zlín Z-37 Čmelák
Jednomotorový celokovový dolnoplošník trubkovej konštrukcie, potiahnutý polyuretánovou tkaninou, s ostruhovým usporiadaním podvozku. Vyvinutý ako spoločný projekt dvoch významných leteckých fabrík v Československu. Konkrétne Moravanu Otrokovice a Let Kunovice s využitím na poľnohospodárke účely. Lietadlo slúžilo a dodnes slúži aj množstvu iných činností. Okrem už spomínanej poľnohospodárskej činnosti, konkrétne aplikácií prachovitých, kryštalických, granulovaných a tekutých látok posypom a postrekom. Taktiež pri hnojení, ochrane rastlín, vápnení pôdy a vodných plôch, hasení lesných požiarov. Ale slúži aj ako nenahraditeľný pomocník pri vlekaní vetroňov, transparentov, leteckom výcviku, doprave osôb a nákladu a v dnešnej dobe už aj čo raz vo väčšom počte ako múzejný exponát. V rokoch 1963 až 1985 bolo vyrobených približne 710 ks Čmelákov rôznych verzii a modifikácií.
Lietadlo je poháňané vzduchom chladeným preplňovaným hviezdicovým motorom Walter M462 RF o výkone 315 koni, s vrtuľou Avia V-520. Hmotnosť prázdneho lietadla je 985 kg, vzletová hmotnosť 1850kg, užitočné zaťaženie 600kg. V časti za pilotnou kabínou je osadený kotol na chemikálie o objeme 650 litrov.
V roku 1981 bol skonštruovaný prototyp modifikovanej verzie poháňanej turbovrtuľovým motorom Walter M 601 o výkone 691 koni označovaný ako Zlín Z-37T Agro Turbo. Neskoršia produkcia niesla označenie Z-137T. Výroba Agro Turba bola ukončená v roku 1994 pri počte 51 ks. Jeho využitie bolo opäť smerované na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, hasenie lesných požiarov, podobne ako jeho predchodca. V roku 2006 uskutočnil Z-137T imatrikulácie OM-TOP pilotovaný Ďusom Kováčikom z Nitrianskej Aero Slovakie spoločný aero vlek 9 vetroňov L-13 Blaník a pokúsil sa o zápis do Guinnessovej knihy rekordov.
