Dá sa to aj inak! …pankáčsky úlet okolo Česka a Slovenska
Von z rutiny
Myslím, že mi dá za pravdu väčšina z Vás, keď napíšem, že aj z vytúženého povolania sa časom stane povolanie. Nie že by som sa na svoju prácu, sťažoval, to nie, ale predsa. Je to len práca, a tá zvykne liezť človeku na nervy… A to aj v prípade, že Vás živí lietanie. Naozaj! Aj z takej parádnej veci akou bez pochyby lietanie je, sa časom môže stáť rutina, ktorá vie niekedy otráviť človeku život. Priznám sa, že v tomto smere nie som výnimka. Už dlhší čas som premýšľal ako z toho von, ako si vytúžené povolanie celkom neznechutiť? Ako si opäť spraviť z lietania radosť?! Ani neviem kto prišiel s nápadom zobrať legendárneho Zlína 43 a obletieť s ním Slovensko a jeho rodné Česko. Od nápadu k realizácii nás delilo iba počkanie si na pekné počasie čo nám trvalo asi tak pol roka. Poviete si, veď zaletieť si niečo podobné sa dá prakticky celoročne. Áno, súhlasím. Ale my sme to chceli inak!
Na letisko v trabante s Ciwanom Hacom
Je nedeľa, sme na námestí v Banskej Bystrici, kúsok od nás stojí Trabant a oň opretý pionier. V trabante sú tri karimatky, ktoré počas celého výletu menia svoj názov – karidedko, karibabka, kariotec. Ďalej tam sú tri spacáky, pár vecí na prezlečenie a inak nič. Držíme sa nepísaného hesla, že každý správny výlet musí začať v Banskej Bystrici a ideálne za účasti pioniera. To je vlastne jediný dôvod prečo je s nami tento legendami opradený motocykel (ževraj prešiel z BB celú Afriku až do Kapského mesta). Po vychutnaní si atmosféry zanášame „pinčla“ do garáže a vyrážame na cestu. Samozrejme, na Trabante! Auto to je parádne, a ako vraví jeho hrdý majiteľ, je aj emancipované! To znamená, že napriek tomu, že to je stále Trabant, tak má aj rádio, dokonca na USB kľúč! Na „uesbéčko“ sa zmestí pomerne veľa pesničiek, ale pri cestovaní Trabantom je iba málo takých, ktoré vhodne dopĺňajú navodenú atmosféru. Asi uznáte že počúvať nejaké husté rapovačky v „trabošovi“ by celkom isto hraničilo s etikou. Nám tam hrá Ciwan Haco – Dil Ketime. Song, ktorý posúva cestovanie týmto strojom do úplne inej dimenzie! A tak cesta z BB do TN, ktorá by normálne trvala do dvoch hodín, je za pomoci dvojtaktného presúvadla záležitosťou na hodiny štyri a viac. Ale Dil Ketime to absolútne zachraňuje!
Z Bubovíc do Strunkovíc
Na letisku v Trenčíne nám je dokonca aj ľúto, že sa so zeleným šarkanom musíme na celé dva týždne rozlúčiť. Z krátkodobého smútku nás však veľmi rýchlo preberá iný stroj. Nádherne nablýskaný Zlín 43, za ktorý by sa nehanbil ani James Bond . Lietadlo má 47 rokov a je v úžasnej kondícii! Plán je jasný, chceme predsa obletieť Česko a Slovensko a navštíviť čo najviac letísk. Napriek tomu ešte stále celkom presne nevieme kam všade poletíme. Ale to nám vôbec nevadí! Ba priam naopak! Vo vzduchu cítime slobodu a úprimne sa z nej tešíme. Rozhodnutie o našej prvej zastávke prichádza až po vzlete. Mierime na letisko s najväčším výskytom bačov, do Očovej. Z Očovej letíme do Tatier, z Tatier do Svidníka, zo Svidníka do Ružomberka a Martina. Každú noc spíme pod krídlom lietadla v takzvanom milión hviezdičkovom hoteli. Všade stretávame strašne veľa fantastických ľudí! Schválne ich nemenujem, lebo by som nerád na niekoho zabudol. Z Martina pokračujeme do Čiech.
Výber letísk kam budeme letieť má svoje špecifické pravidlá. Nikdy to neriešime skôr ako pár minút pred odletom. Ako prvé je výber letiska podľa mena. Vyhráva tak Žatec (žeby kôli legendárnemu žateckému chmelu?), alebo Bubovice a neskôr Strunkovice. Nie všade sú však nadšení z leteckých bezdomovcov, a tak na niektoré letiská neletíme (vždy najskôr dopredu telefonujeme či môžeme prísť a prenocovať). Nie všetci totiž vnímali náš letecký punk ako dobrý nápad. Pomyslenie, že by traja „bezdomovci“ mali nocovať na ich letisku pod holým nebom sa im páčilo asi tak ako môjmu psovi susedov kocúr. Našťastie bolo viac letísk kde nás vítali s otvorenou náručou a umožnili nám bezstarostný pobyt.
Presne to o čom by malo byť general aviation
V Čechách opäť stretávame veľké množstvo super ľudí. Niektorí sú dokonca ochotní nás odviezť svojím autom aj cez 30km a tak splavujeme Vltavu, vozíme sa na historických lanovkách, kvasíme na motorkárskom zraze. Samozrejmosťou hraničiacou priam s povinnosťou sú dve veci, bez ktorých by návšteva Čiech nemala to správne čaro. Prvou je jazda metrom a druhou obed vo forme štandardizovaného VéKáZet (vepřo, knedlo, zelo), so zlatistým mokom z Plzne.
Pocit slobody je umocnený tým, že nič nemusíme, nikam nemusíme a takmer všade môžeme. Zlínik nás bezpečné vozí nad Šumavou, nad Orlíkom, nad Vysočinou a v jeden moment hlásim jedno z najkrajších hlásení do rádia: „VFR bez plánu z Bubovíc do Strunkovíc“.
Dva týždne pod holým nebom nám ubehnú ako voda. Či chceme alebo nechceme, (skôr nechceme), ale musíme, opäť sme v TN, kde meníme Zlína za Trabanta. Po ceste nám dochádza benzín a to aj napriek tomu, že máme pustené Dil Ketime. Aké poetické, že? V zálohe máme tri deci benzínu, čiže asi tak na 4 km. Vôbec si z toho nerobíme veľkú hlavu. Sme v absolútnej pohode, totálne oddýchnutí a nejaká maličkosť ako nepojazdný trabant nás nemôže rozhodiť.
Ako aj v práci, tak aj na dovolenke som bol denne na letiskách a v lietadle. Ale bolo to úžasné! Vôbec neľutujem to, ako som využil svoj voľný čas. Ba priam naopak! Opäť som si spravil veľkú radosť z lietania. Čo je však horšie, naučil som sa spávať vonku, a tak aj teraz mám pod trampolínou nachystaného „karidedka“ a spacák. Milión hviezdičkový hotel je prudko návykový. Rovnako ako lietanie… 🙂
PS: Ak ste čakali nejaké detaily tak sa dočkáte. Ale nie formou článku, ale vo forme dokumentu, ktorý sme z tohto výletu natočili.
Foto, text: Marián Oravec
