Každý má od malička svoje vytúžené sny a my vieme, že ich máte aj vy… Nebojte sa ísť si za nimi a premeniť ich na realitu. Letectvo je síce náročný koníček, hlavne po finančnej, vekovej či zdravotnej stránke, ako aj z hľadiska mnohých ďalších faktorov. Nič však nie je stratené ani pre Vás, čo máte viac rokov a túžite po lietaní. Lietanie nie je len o civilných dopravných či vojenských lietadlách, lietať môžete začať na vetroňoch, či vírnikoch od úplného začiatku, takmer v každom veku a v ktoromkoľvek aeroklube na Slovensku.
Neodmysliteľnou súčasťou nášho života sú lietadlá, piloti, pozemný personál, letiská, celá technika a vedomostné znalosti, ktoré dali ľudom krídla a naučili ich cestovať vzduchom. Rozhodol som sa osloviť v mene redakcie stránky Letectvo mladého a veľmi talentovaného človeka, ktorý sa doslova narodil pre lietanie. Martin Kuvíček si prešiel svojou cestou od pilota vetroňa cez inštruktora lietania až po kapitána dopravného lietadla Boeing B737-800. Ak vás teda zaujíma, čo práca dopravného pilota obnáša, akou cestou sa treba vydať a zároveň ako to vyzerá v začiatkoch a ako na palube, určite pokračujte v čítaní, tento článok Vás má predovšetkým motivovať a ukázať Vám aj takto cestu do Boeingu. Pretože všetko to, po čom túžite, sa dá dosiahnuť.
Ahoj Maťo, ako si sa dostal k lietaniu a aké boli tvoje začiatky? Čo by si odporučil naším fanúšikom, ako začať s lietaním ?
Ahojte redakcia a fanúšikovia stránky Letectvo. Ako dieťa ma priviedol na letisko môj otec, keď som mal 6 rokov. Bolo to v letnom období, keď sa skákali výsadky z L410-tky. V tom čase bol kapitánom na L410-ke otcov kamarát Miro, ktorý nás zobral hore. Pamätám si ten vzlet, nádhernú vôňu leteckého petroleja. Otvorili sa rolety, paragáni vyskákali a ja som prešiel do prednej časti lietadla a uvidel tú nádhernú „budíkáreň“. Ten zážitok u mňa zarezonoval a odvtedy som o inom ani nesníval. Keď už som mal niečo prečítané z aerodynamiky a meteorológie, tak som sa prihlásil do aeroklubu, kde som začal lietať bezmotorové lietanie na vetroni Blaník. V tom čase som mal 16 rokov a predpisy mi ešte nedovoľovali lietať na motorových mašinách. Motorové lietanie a výcvik som potom odlietal v Trenčíne v leteckej škole a poslednú fázu na Boeing bol výcvik v Rige a Kodani.
Pokiaľ chce dnes niekto začať s lietaním či už s rekreačným alebo profesionálnym, najjednoduchšie je prísť do leteckej školy a inštruktori dôkladne vysvetlia adeptovi, čo musí absolvovať. Inštruktor ochotne vysvetlí žiakovi, ako postupovať od zdravotnej prehliadky cez získanie preukazu rádiofonistu. Ďalej nasleduje teoretická príprava na učebný a praktický výcvik. Teoretické preskúšanie je na Dopravnom úrade v Bratislave. Praktické preskúšanie je už to finálne s letovým examinátorom, kde študent zloží praktickú skúšku a následne mu dopravný úrad vydá licenciu pilota. Samozrejme, cesta do kokpitu Airbusu alebo Boeingu je dlhšia a skladá sa z množstva modulov a dlhého samoštúdia.
Na čom všetkom lietaš? Ktoré lietadlá patria medzi tvoje obľúbené?
V súčasnosti lietam na Boeingu 737NG a ďalej lietam ako inštruktor v leteckej škole v Trenčíne. Čo sa týka malých lietadiel, lietam rôzne lietadlá rady Cessna 150, 172, Zlín 226 Tréner. Predovšetkým však lietam Diamond DA-20, 40, 42, keďže tieto lietadlá sú vo flotile leteckej školy. Nedávno som sa preškolil na Cirrus SR20, 22. Každé lietadlo je iné a na každom je niečo špecifické a zaujímavé. Pokiaľ hovoríme o malých lietadlách, tak Tréner je naozaj nádherný stroj na pilotáž, aj keď ostruhový podvozok chyby neodpúšťa. Boeing je už naozaj komplexné lietadlo iná trieda lietadla, iný štýl lietania a pre mňa osobne to má najväčšie čaro.
Ako vnímaš prácu dopravného pilota?
Mnoho pilotov ti povie, že to nevnímame ako prácu. Zatiaľ som stretol len jedného pilota, ktorý si spravil výcvik, pretože to videl ako dobrú prácu a vidinu zárobku, a aktívne lieta. Je to však naozaj ojedinelá výnimka. Tieto typy ľudí totiž poväčšine nezvládnu a nedokončia výcvik. Väčšina pilotov to máme ako hobby a vždy sa tešíme si ísť zalietať. Ja osobne najradšej lietam v čase západu slnka, vtedy vie príroda pripraviť nádherné scenérie v troposfére, ktoré bežný človek zo zeme nikdy neuvidí. Je to náročné povolanie, pretože letectvo sa dynamicky rozvíja, takže podstupujeme neustále školenia, preskúšania, cvičenia na letovom simulátore. Vyžaduje si to predpismi požadovaný štandard posádky a prísne kritériá na letovú bezpečnosť. Bezpečnosť na prvom mieste určite nie je klišé, ale je to záväzok aerolínií, posádok a každý chce byt prvý v kategórii bezpečnosti a dodržiavať najvyššie štandardy.
Myslím si, že kto si stojí za svojimi snami a túži po nich od malička tak to určite zvládne, je to tak? Pretože túžba dosiahnuť cieľ je silnejšia ako všetko ostatné…
Presne tak. Ak niekto od začiatku vie, že práca pilota je to, čo ho baví a fascinuje ho, musí si za tým ísť, dokončiť výcvik a čakať na príležitosť s hotovou licenciou. Šťastie praje pripraveným. Ak niekto rozmýšľa, či sa dokáže do budúcna zamestnať po dokončenom výcviku, tak firma Boeing odhaduje, že celosvetovo bude požiadavka v leteckom priemysle niečo cez 800 000 pilotov v nasledujúcich 20 rokoch. Bude taktiež potrebných niečo cez 900 000 leteckých technikov.
Ako si už vyššie spomenul, lietaš okrem dopravného pilota aj v leteckej škole ako inštruktor, ako hodnotíš nových, pribúdajúcich žiakov – pilotov ?
Čo sa týka terajších žiakov, tak dnes to funguje trochu inak ako v minulosti. Keď som začínal pred trinástimi rokmi lietať v aeroklube, tak bolo menej literatúry a hlavne e-learning ešte neexistoval. Keď sa upratoval aeroklub boli sme radi, že sa našla prachom zapadnutá zväzarmovská metodika. Dnes mám pocit, že polovica žiakov príde do leteckej školy a očakávajú, že ich všetko naučíme rovno v lietadle. Samozrejme takto to nefunguje. Je dobre mať naštudované základy a diskutovať s inštruktorom počas teórie a rozoberať problematiku a ujasňovať si veci. Dnes je už výučba takmer pre všetky moduly vo forme e-learningu, takže všetko sa dá doma naštudovať a potom sa na učebni pýtať inštruktora na doplňujúce detaily. Dnes sú skvelé možnosti. Na druhej strane sú zase žiaci, na ktorých je vidieť, že majú veľký záujem aj motiváciu. Majú naozaj preštudované veci nad rámec toho, čo sa požaduje v ich úrovni a s tými je potom radosť pracovať. Inštruktor môže žiakovi toho odovzdať omnoho viac. Pokiaľ sú potom aj v kokpite mentálne „pred lietadlom” a zvládajú multitasking za letu, tak u takého žiaka sa dá očakávať, že bude lietať bezpečne a nájde si časom aj prácu profesionálneho pilota. To sa už dá rozlišovať počas prístrojového výcviku.
Keď sme sa dostali k tému výcviku, ktorá časť výcviku teba najviac zaujala na ceste k dosiahnutiu licencie dopravného pilota?
Každý jeden modul bol zaujímavý, no za odmenu to bol multiengine, IFR a base training. V tom čase to bolo 6 okruhov. Keď sme lietali v Rige okruhy na Boeingu 737 a ja som si odletel svojich 6 okruhov, tak sme sa s kolegom Martinom vymenili. Letel po mne a bol zároveň posledný. Mal som za úlohu počítať okruhy. Moje okruhy ešte rátal inštruktor Alexander. Nechal som ho odletieť 7 okruhov. Alex si tie jeho zjavne nerátal a my sme samozrejme chceli lietať. V poradí šieste priblíženie flare touchdown “Flaps 15 TO/GA“. Hovorím si super ideme hore. Ako sme kráčali po ceste do autobusu sa ho pýtam či vie koľko krát s tým sadol. Samozrejme nevedel, no bol potom vysmiaty od ucha k uchu, že to ešte raz mohol s bulíkom otočiť. Dnes lieta 737-mu na Blízkom východe.
Aké linky teraz väčšinou lietate? Zaujímalo by nás koľko nalietaš hodín ročne a aký je postup v dopravnom letectve na kapitána?
Lietame veľa destinácií, ešte pred pár mesiacmi sa lietalo vo firme 2400 letov denne. Na našej báze je 8 lietadiel, tomu prislúcha slušný počet destinácií. Na zimu sa letový poriadok mení a stane sa, že za letné obdobie ani nestihnem odletieť niektorú linku. Najčastejšie sú to Britské ostrovy, potom Miláno, Paríž, Brusel. Teraz už pribúda Rhodos, Malorka a iné dovolenkové destinácie. Ročne nalietam približne 850 hodín. Postup na kapitána je presne definovaný v predpisoch, čo sa týka minimálneho náletu. Samozrejme každá firma si to môže sprísniť. V našej firme môže ísť kopilot na kapitána až keď nalieta minimálne 3000 hodín na danom type lietadla. Ďalej treba splniť 3 po sebe idúce simulátory na určitú úroveň a takisto treba splniť 2x po sebe linecheck na určitú úroveň. Ďalej treba dostať odporúčanie od hlavného kapitána pre danú bázu a na základe toho ešte len môže ísť kopilot na výberové konanie. Tam sa rozhodnú šéf-inštruktori či ďalej pustia kopilota na výcvik. Čo sa týka výcviku, tak sú tam teoretické testy z normálnych postupov, ďalej núdzových postupov, materiálovky lietadla a letových výkonov. Neskôr nasleduje praktický výcvik na simulátore, kde sa cvičia náročné núdzové situácie a pribúda do toho aj rozhodovanie pod tlakom a zase preskúšanie. Keď to kopilot absolvuje, nasleduje line training s inštruktorom, ktorý sedí na pravo a finálne preskúšanie s examinátorom na linkovom lete. Spomínam si dobre na kapitánske preskúšanie. V ten deň mi nefungovala klimatizačná jednotka, mal som búrky nad letiskom v oboch destináciách a reaktívny windshear. V ten deň so mnou asi lietal Murphy. Nie je to zase nič výnimočne, takmer každý kolega má niečo obdobné.
Ako vyzerá tvoj deň v práci?
Do práce prichádzam hodinu pred odletom. Druhý pilot ma už prípravu vytlačenú, kde si spoločné prejdeme počasie, notam-y, letový plán, poprípade ak je nejaký MEL. Rozhodneme sa koľko zoberieme paliva s ohľadom na nepriaznivé počasie. Zavoláme dispečerom, objednáme pre posádku autobus. Medzi tým si spoločne spravíme briefing s cabin Crew. V lietadle si skontrolujeme technický stav s núdzovým vybavením a následne dáme pokyn na boarding. Jeden z pilotov obhliadne lietadlo, druhy zase pripravuje systémy na vzlet. Odletíme 4 linky napríklad Bratislava-Atény-Bratislava-Londýn-Bratislava a služba konči v mieste prvého odletu.
Práca, ako každá iná, má samozrejme svoje výhody a nevýhody, ako ich vnímaš z kapitánskej sedačky?
Výhoda je, že robíš to, čo ťa baví. Na druhej strane veľmi záleží pre akú spoločnosť lietaš a od toho sa odvíja aj tvoj rodinný život. To si treba zvážiť ešte predtým, ako sa človek rozhodne pre lietanie. Potom si treba nájsť štýl prevádzky aký pilotovi vyhovuje. Niekomu vyhovujú chartre, iný preferuje pravidelné lety a ďalší zase bizzjetovú dopravu.
Takže tebe sa určite ten sen splnil, dostal si sa do kabíny Boeingu 737NG a dokonca si už postúpil aj cez ťažkú cestu sadnúť si na ľavú sedačku kapitána. Mal si nejaký vysnívaný typ, ktorý by si chcel lietať?
NGčko je krásne lietadlo. Vysnívaná rada bola B737, teda od starej 737-200 cez Classica po NGčko. Classica som si ešte zaletel. Technologicky a ako model je dnes nádherná A350ka.
Na záver – tvoje ďalšie plány a predstavy v lietaní?
Uvidíme, čo čas prinesie.
Martin, chcel by som sa ti ešte raz v mene redakcie Letectvo poďakovať za tvoju podporu a priazeň, držím ti palce a prajem veľa ďalších nalietaných hodín a aktívnych posunov v tvojej vysnívanej a ťažko získanej práci !
