Pribina Cup 2024 pozná svojich víťazov

Každoročne v týždni počas veľkonočných sviatkov sa u nás organizuje úvodná súťaž v bezmotorovom lietaní v strednej Európe. Mekka plachtárskych športov na Slovensku na letisku v Janíkovciach pri Nitre aj tentokrát otvorila  svoje brány.  S letnými teplotami,  južným vetrom,  ovzduším s hnedastým nádychom  ako v arabských krajinách, to všetko spôsobené prenikajúcim slnkom cez mraky saharského piesku v atmosfére. Tak trochu nezvyčajné na slovenské pomery. Ale štandardne všetko v príjemnom prostredí, v pohodovej športovej atmosfére, dokonale zorganizované a samozrejme  s pilotmi,  ich personálom  a vetroňmi z celého sveta. 

Prekvapením celého podujatia známeho ako Pribina Cup, ktoré po iné roky spätne hostilo počty pretekárov atakujúce a vo veľa prípadoch prevyšujúce stovku, je výrazne nižšia účasť. To sa odrazilo aj v zlúčení súťažných tried na dve, Club  a Open.  Na úvodný „veľkopiatkový“  grid na dráhu 15 sa prihlásilo tridsaťdva súťažných strojov. Nič to však neubralo na atraktivite závodu. Počasie však v prvý deň dovolilo iba pohodové,  nesúťažné,  ničím nerušené  poletovanie pre potešenie a radosť  na svahu v okolí  Zobora, Žibrice, Tríbeča a Skýcova.  Do takmer totožného prostredia organizátori naplánovali aj trate druhého,  tretieho a aj štvrtého dňa, teraz však  už súťažne. S dĺžkou 110-225km pre Club a 139-251km pre Open triedu  približne na hodinu a pol, respektíve  dve hodiny.

Vcelku úspešnú prvú polovicu súťaže v utorok narušil prechod studeného frontu, spojeného s tlakovou nížou nad severom Poľska. Ten priniesol nočné daždivé počasie na väčšine územia SR.  Dal zbohom južnému prúdeniu a zbavil nás aj saharského piesku. Vyčistil  na krátko ovzdušie a doprial súťažiacim v Nitre pekné výhľady na okolitú krajinu a konečne aj možnosť termického lietania. Obe súťažné triedy smerovali po otvorení pásky najskôr do okolia Partizánskeho s návratom na rovinaté  terény južného Slovenska v blízkosti mesta Šurany. Dĺžka trate pre Club aj Open bola stanovená na dve hodiny.

Streda opäť priniesla pilotom  od organizátorov a staviteľov tratí ich predĺženie o niečo ďalej. A to na sever až na Nitrianske Rudno, respektíve Čičmany v zaujímavom počasí s kopovitou oblačnosťou  a opätovný návrat na zamračené a termicky nie veľmi aktívne priestory, juhovýchodne od letiska vzletu k Tekovskému Hrádku a Želiezovciam pre obe kategórie. To celé  na dve a pol hodiny letu.

Štvrtkové vzlety plánované pôvodne na trinástu miestneho času boli nakoniec spolu s etapou zrušené. Aj poslednú piatkovú disciplínu tohtoročného závodu Pribina Cup 2024 čiastočne obmedzovala postupujúca oblačnosť zo západu. Lietanie začínalo  vzletmi z dráhy 15 smerom od mesta. Všetkých pretekárov čakali  AAT úlohy   od 118 do 325 kilometrov  cez Maguru, Mankovce a Cígeľ  pre klubovú triedu  160 až 397 kilometrov  na Kľak, Rakytu, Turčianske Teplice a späť do Nitry pre otvorenú triedu  stanovené na 3 hodiny. 

Ten tohtoročný Pribina Cup môžeme považovať za ukončený a z pohľadu hodnotenia za úspešný. Z ôsmych letových dní sa podarilo odletieť až šesť bodovaných  súťažných disciplín, v zaujímavých podmienkach vznikajúcich spojením vlnového, svahového a termického lietania.  Stupne víťazov v Club class  ovládli Rakúšania. Zvíťazil Jakob Schreiber na vetroni  LS4, najlepšie umiestneným z našich bol Pavol Klein. Ten prvú polovicu pretekov viedol a v závere skončil na piatom mieste.  V Open class  si najlepšie počínal nestor plachtárskeho športu od našich západných susedov Petr Krejčířík z Hraníc na Morave s vetroňom JS3, najlepší Slovák Vladimír Foltín z domáceho aeroklubu Nitra obsadil šieste miesto. 

O svetovej úrovni preteku Pribina Cup svedčí aj samotná národnostná pestrosť súťažiacich pilotov. Aj napriek tohtoročnému nízkemu zastúpeniu účastníkov sa v štartovom poli objavili piloti z Čiech, Rakúska, Slovinska,  Poľska, Švajčiarska, ale aj Fínska. Najvzdialenejším a určite aj najexotickejším pilotom bol mladý nádejný  dopravný pilot Kengo Matsumoto,  ktorý za jarným plachtárskym pretekom   meral cestu  do Nitry cez pol zemegule až z ďalekého Japonska. 

Text a foto: Juraj Uhliar © 2024
Zdroj: Pribinacup.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *