Každoročne v týždni počas veľkonočných sviatkov sa u nás organizuje úvodná súťaž v bezmotorovom lietaní v strednej Európe. Mekka plachtárskych športov na Slovensku na letisku v Janíkovciach pri Nitre aj tentokrát otvorila svoje brány. S letnými teplotami, južným vetrom, ovzduším s hnedastým nádychom ako v arabských krajinách, to všetko spôsobené prenikajúcim slnkom cez mraky saharského piesku v atmosfére. Tak trochu nezvyčajné na slovenské pomery. Ale štandardne všetko v príjemnom prostredí, v pohodovej športovej atmosfére, dokonale zorganizované a samozrejme s pilotmi, ich personálom a vetroňmi z celého sveta.
Prekvapením celého podujatia známeho ako Pribina Cup, ktoré po iné roky spätne hostilo počty pretekárov atakujúce a vo veľa prípadoch prevyšujúce stovku, je výrazne nižšia účasť. To sa odrazilo aj v zlúčení súťažných tried na dve, Club a Open. Na úvodný „veľkopiatkový“ grid na dráhu 15 sa prihlásilo tridsaťdva súťažných strojov. Nič to však neubralo na atraktivite závodu. Počasie však v prvý deň dovolilo iba pohodové, nesúťažné, ničím nerušené poletovanie pre potešenie a radosť na svahu v okolí Zobora, Žibrice, Tríbeča a Skýcova. Do takmer totožného prostredia organizátori naplánovali aj trate druhého, tretieho a aj štvrtého dňa, teraz však už súťažne. S dĺžkou 110-225km pre Club a 139-251km pre Open triedu približne na hodinu a pol, respektíve dve hodiny.
Vcelku úspešnú prvú polovicu súťaže v utorok narušil prechod studeného frontu, spojeného s tlakovou nížou nad severom Poľska. Ten priniesol nočné daždivé počasie na väčšine územia SR. Dal zbohom južnému prúdeniu a zbavil nás aj saharského piesku. Vyčistil na krátko ovzdušie a doprial súťažiacim v Nitre pekné výhľady na okolitú krajinu a konečne aj možnosť termického lietania. Obe súťažné triedy smerovali po otvorení pásky najskôr do okolia Partizánskeho s návratom na rovinaté terény južného Slovenska v blízkosti mesta Šurany. Dĺžka trate pre Club aj Open bola stanovená na dve hodiny.
Streda opäť priniesla pilotom od organizátorov a staviteľov tratí ich predĺženie o niečo ďalej. A to na sever až na Nitrianske Rudno, respektíve Čičmany v zaujímavom počasí s kopovitou oblačnosťou a opätovný návrat na zamračené a termicky nie veľmi aktívne priestory, juhovýchodne od letiska vzletu k Tekovskému Hrádku a Želiezovciam pre obe kategórie. To celé na dve a pol hodiny letu.
Štvrtkové vzlety plánované pôvodne na trinástu miestneho času boli nakoniec spolu s etapou zrušené. Aj poslednú piatkovú disciplínu tohtoročného závodu Pribina Cup 2024 čiastočne obmedzovala postupujúca oblačnosť zo západu. Lietanie začínalo vzletmi z dráhy 15 smerom od mesta. Všetkých pretekárov čakali AAT úlohy od 118 do 325 kilometrov cez Maguru, Mankovce a Cígeľ pre klubovú triedu 160 až 397 kilometrov na Kľak, Rakytu, Turčianske Teplice a späť do Nitry pre otvorenú triedu stanovené na 3 hodiny.
Ten tohtoročný Pribina Cup môžeme považovať za ukončený a z pohľadu hodnotenia za úspešný. Z ôsmych letových dní sa podarilo odletieť až šesť bodovaných súťažných disciplín, v zaujímavých podmienkach vznikajúcich spojením vlnového, svahového a termického lietania. Stupne víťazov v Club class ovládli Rakúšania. Zvíťazil Jakob Schreiber na vetroni LS4, najlepšie umiestneným z našich bol Pavol Klein. Ten prvú polovicu pretekov viedol a v závere skončil na piatom mieste. V Open class si najlepšie počínal nestor plachtárskeho športu od našich západných susedov Petr Krejčířík z Hraníc na Morave s vetroňom JS3, najlepší Slovák Vladimír Foltín z domáceho aeroklubu Nitra obsadil šieste miesto.
O svetovej úrovni preteku Pribina Cup svedčí aj samotná národnostná pestrosť súťažiacich pilotov. Aj napriek tohtoročnému nízkemu zastúpeniu účastníkov sa v štartovom poli objavili piloti z Čiech, Rakúska, Slovinska, Poľska, Švajčiarska, ale aj Fínska. Najvzdialenejším a určite aj najexotickejším pilotom bol mladý nádejný dopravný pilot Kengo Matsumoto, ktorý za jarným plachtárskym pretekom meral cestu do Nitry cez pol zemegule až z ďalekého Japonska.
Text a foto: Juraj Uhliar © 2024
Zdroj: Pribinacup.sk