Na poslednú chvíľu sa v médiách u našich južných susedov objavila zaujímavá reklamná informácia „Május 1-én a Munka Ünnepe alkalmából Budapesten egy órás légiparádét, majd földi programokat szerveznek“ s ilustrovanou fotkou maďarského parlamentu, Dunaja, Red Bull-ackej Extry a do očí bijúcim menom B e s e n y e i P é t e r. To ma nakoplo k tomu, aby som hneď začal pátrať, zisťovať a popritom na rýchlo v mysli aj rozmýšľať a plánovať.
Translátor od Googlu sa zapotil hneď na začiatku, lebo preložiť toľkú spleť do zrozumiteľnej reči nášho kmeňa mu veru dalo zabrať. Ale aj menej zrozumiteľný preklad nás posúval vždy o malý kus dopredu. Bola noc na stredu, 1. mája, pár hodín do začiatku celého podujatia. Prvomájové dní sú spájané s úplne iným druhom bežných činnosti ako je lietanie hore nohami pod „Szechenyi István híd“, čo rozumej ako most Ištvána Szechényho spájajúci mestské časti Budu a Pešť v nezameniteľnej historickej časti centra hlavného mesta Maďarska.
O pol ôsmej ráno padlo jasné rozhodnutie. Áno, vyrážame smerom na juh a ja osobne si myslím, že sme spravili veľmi dobre. Aj keď samotné lietanie bolo viac-menej vnímané len ako sprievodný program automobilovej a motorkárskej show konajúcej sa na brehu Dunaja, pod taktovkou Red Bull, bolo isté, že aj keď nás čakala len hodina lietania a malá leteckou show, avšak s veľkými menami na zozname účinkujúcich. A to zaručovalo, že budeme odchádzať nadšení a plní neopísateľných zážitkov a emócií.
A nesklamali sme sa. Sánka mi padla počas nazvime to šťastnej hodinky hneď niekoľkokrát. Prvýkrát hneď na začiatku, keď Péter dal vzlet na svojom novom Corvus CA-41 Racer pred očami tisícky divákov priamo z brehu Dunaja z uzavretej cesty priamo pred maďarským parlamentom. Nebol som určite sám, čo začudovane pozeral na jeho odvahu, keď krídlom míňal len na pár metrov kandelábre s osvetlením. Ako obyčajne nesklamal a aj nad vodou ukázal nevídané, nepochopiteľné, miestami nemožné prvky tej asi najvyššej možnej pilotáže. Naplnil to, čo sa od pilota jeho kvalít očakávalo. Prekvapil, zaujal a ako obyčajne býva u neho zvykom pobláznil davy fanúšikov. Aby sa nám náhodou nemálilo leteckého hazardu do tandemu sa k nemu pridal ďalší miestny, ktorého veľmi výstižne pomenovali naši poľskí kamaráti „Kamikadze podmostowy“ Zoli Vereš. Ich spoločné strhujúce akrobatické divadlo ukázalo, že obaja jednoznačne patria medzi svetové letecké špičky a zároveň aj medzi miláčikov domáceho publika a športové osobnosti, na ktoré môžu byť právom pyšní. Presne tak sa lieta akrobatická show. Támáš Illeš a Támaš Nádaš už len doplnili program svojou pôsobivou zostavou, žiaľ už vo vyšších výškach, ale o to s väčšou presnosťou predviedli, že akrobacia ani z ďaleka v Maďarsku nehovorí zbohom.
Záver malej hodinovej leteckej party na brehu Dunaja patril historickej letke od červených býkov z rakúskeho Salzburgu. Douglas DC-6, Lockheed P-38 Lightninig, F4U Corsair, a AH1 Bell Cobra a ich ladnosť, dymové efekty, burácajúci, nezameniteľný zvuk a akustika centra historického mesta vyvolávali husiu kožu aj u tých najväčších oponentov lietania .
Prvomájová letecká show v Budapešti bola opäť jasnou demonštráciou toho, že aj za pomerne krátky čas jednej hodiny je možné ukázať skutočné letecké umenie a show, ktoré dokážu zaujať, pobaviť, prekvapiť a dopriať kus chýbajúceho adrenalínového vyžitia. V neposlednom rade bola jasným dôkazom toho, ako sa to dá keď je ochota, nadšenie, inšpirácia a chuť.
Text a foto: Juraj Uhliar © 2013