Zaujímavé životné rozhodnutie akým je kúpa a dovoz lietadla z poza Atlantiku, nanajvýš v neletuschopnom stave, niekoľko rokov chátrajúceho pod holým nebom, vystaveného osudu poveternostných vplyvov a ročných období a jeho následná revízia v rozsahu generálnej opravy a uvedenie do stavu takmer nového lietadla nás inšpirovalo napísať opäť jeden zaujímavý letecký príbeh. Príbeh zo série pútavých rozprávaní s výnimočnými ľuďmi. Predstavujeme Vám novú časť „Na Krídle“ s pilotom ktorému učarovalo práškovacie lietadlo Zlín Z-37 Čmelák Dušanom Lexom.
Ahoj Dušan. Prečo Čmelák a prečo dovoz z tak vzdialenej krajiny ako je USA?
Dôvod je pomerne jednoduchý. Keď po mojom dlhodobom pobyte v Amerike prišlo na návrat domov s dokladmi pilota vo vrecku, bolo na mieste rozmýšľať, na čom doma na Slovensku lietať, pri akom lietadle sa usadiť. Od začiatku mi viacej imponovali väčšie, priestrannejšie aeroplány, nešlo mi o lietanie s malou lietajúcou hračkou. Môj vyšší vzrast ma predurčuje k dospelým lietadlám, robustným s poriadnym výkonom pod kapotou. Nakoľko som mal v pláne občas niekoho v lietadle aj zviezť, počítal som aj s miestom pre pasažierov. Do môjho užšieho výberu sa prvotne dostali poľská Wilga a náš Brigadýr. Padla mi však medzitým niekde na webe do oka fotografia Čmeláka OK-CJD vo verzii „kuriér“, označovaná Z-37-C3, s možnosťou prepravy osôb a bolo rozhodnuté. Mať v hangári vlastného Čmeláka predstavoval pre mňa v tom čase iba sen, ktorý sa mal stať realitou. Svoj prvý let Čmelákom OM-CAS absolvoval s Rudom Tarasovičom vo vtedajšom Aero Servise v Košiciach. V preškolení som pokračoval s Ďusom Kováčikom v Aero Slovakia v Nitre na OM-ZNP a čoskoro po sóle 8.5.2012 s kopancom do zadku som sa rozhodol spomenutú spárku v. č. 09-30/1970 zakúpiť. Na tejto mašine som lietal prevažne po Slovensku, ale bol som aj v Rakúsku a najďalej až na ostrove Brač. Motor sa však postupne blížil ku koncu životnosti a bolo treba konať. Žiaľ, hviezdicový motor Avia M462RF, upravená verzia sovietskeho AI-14RF, sa už dávno nevyrába a ani generálne opravy sa už v nástupníckom podniku LOM Praha, s. p., nevykonávajú. Spomenul som si, že počas môjho druhého pobytu za oceánom v roku 2008/2009 som videl na webe inzerát na predaj Z-37. Lietadlo sa nachádzalo v štáte Vermont na severovýchode USA na hraniciach s Kanadou. Išiel som sa na to pozrieť a zistenie? Pred hangárom, pod holým nebom, v žalostnom stave bola ukotvená spárka s registráciou N42921, ex OK-ZNO, v. č. 09-29 vyrobená v roku 1970, teda sesterská mašina OK-ZNP exportovaná do USA v roku 1993. Vtedajší majitelia, otec a syn, ho predávali, lebo na ňom už dlhšiu dobu vôbec nelietali. K dohode vtedy aj kvôli môjmu návratu do Európy nedošlo. Po takmer desiatich rokoch od prvej návštevy som opäť kontaktoval otca a syna v USA a zistil, že N42921 stále stojí na pôvodnom mieste na letisku Northern Lights. Okrem iného americkí majitelia Čmeláka mali k nemu náhradný motor M462RF po generálnej oprave v LOM Praha v roku 1992, s nulovým náletom. Nakoniec sme si na diaľku „tľapli“, lietadlo mi konečne patrilo, už „len“ ho dostať na Slovensko
Ako si pristupoval k tomu, že dovezený Čmelák bude potrebovať revíziu, prípadne väčšiu opravu pokiaľ sa dostane do vzduchu?
Vedel som, že vlastniť dva Čmeláky asi nebude možné. Pôvodne som rozmýšľal o montáži nového motora na OM-ZNP a uskladnenie OM-ZNO. Ale hneď na začiatku som sa rozhodol, že ak dovezená spárka ešte niekedy poletí, tak pod značkou OM-ZNO, ktorú síce nikdy neniesla, ale bola by ju po rozdelení republiky v roku 1993 dostala. Vzhľadom na dlhší pracovný pobyt vo Fínsku, ktorý mi neumožňoval lietať, ako aj výzvu spojenú s opravou americkej spárky, som sa nakoniec priklonil k odpredaju OM-ZNP a uschopneniu OM-ZNO. Bol som rád, že sa moja prvá spárka dostala k majiteľovi, ktorý má posadnutosť Čmelákom tak povediac v rodine. V novembri 2019 došlo na odpredaj OM-ZNP Mariánovi Szabovi ml. do Partizánskeho. Dovolil mi ešte okruh nad letiskom v Nitre a potom sa už Marián Szabo st. posadil za knipel a preletel spárku do nového domova. Hneď, ako zmizla z dohľadu som začal svoje rozhodnutie ľutovať a počas nasledujúcich dlhých mesiacov som viackrát preklínal ten osudný deň, ale cesty späť už nebolo. Zostávalo mi už len sa naplno venovať stavebnici OM-ZNO.
Skús pár slovami opísať samotnú opravu, revíziu, opravoval sa predpokladám drak lietadla, motor a aj vrtuľa.
Hneď na začiatku prác sa zistilo, že z dovezeného Čmeláka boli v čase uskladnenia v Nitre pred opravou ukradnuté všetky letové prístroje. Niekto, kto sa vyzná si pomohol, lebo prístroje demontoval odborne a dôsledne. Najviac ma zamrzeli ani nie tak tie prístroje, ale fakt, že sa aj medzi ľuďmi od lietadiel nájdu bezcharakterní jedinci. Takže začiatok zlý, ale dôležitý je koniec. Moja naivná predstava bola, že opravíme poškodené a nefunkčné systémy a budeme lietať. Žiaľ, pomerne rýchlo sa zistilo, že opraviť toho bude potrebné viac ako sme plánovali a čaká nás práca v rozsahu 750-hodinovej revízíe, ktorá je v podstate generálnou opravou. Vlastne sme sa nemohli čudovať, veď lietadlo stálo pod holým nebom, ošľahané všetkými poveternostnými vplyvmi na americkom letisku viac ako desať rokov. Neodkladne sme sa teda pustili do kompletnej revízie draku. Strhlo sa pôvodné, zvetrané plátno, demontovali agregáty, prútovina sa vypieskovala, prehliadla a nanovo nastriekala. Použiteľné časti sa po prehliadke alebo oprave znovu nainštalovali. Niektoré komponenty na ktorých sa nenávratne podpísal zub času, boli vymenené za nové, ako napríklad niektoré kormidlá, časti podvozkov, pneumatiky a podobne. Po nástreku trupovej prútoviny sa začalo s opätovnou kompletizáciou lietadla. Nastrojila sa nová elektroinštalácia, pneumatický systém, riadenie a samozrejme plátno. Pri voľbe kamufláže som postupoval podľa pôvodných podkladov LET Kunovice, v ktorých sa uvádza náter celého lietadla žltým odtieňom 6400 a „pouze na přání zákazníka“ náter žltou 6400, bielou 6100 a červenou 8300 vo veľmi pôsobivej kombinácii. Túto malo len niekoľko málo lietadiel, napríklad továrenská spárka OK-YKD, OK-UJF z prototypovej série, YI-AFA exportovaný do Iraku a maďarská spárka HA-SCA.
Aké máš plány do budúcna s Čmelákom?
Určite si ho nateraz nechám pre seba, aj keď by som mal aj záujemcov o kúpu. Mám už k nemu vybudovaný vzťah v priebehu demontáže v USA a dlhých mesiacov revízie. Stál ma veľa úsilia, času, nervov a v neposlednom rade peňazí. Chcem si ho užiť, lietať s ním najmä po Slovensku, navštíviť čo najviac plôch LPP, počnúc najvýchodnejšie položenou Kolonicou a podeliť sa o zážitok z lietania „low and slow“ aj so svojimi blízkymi, kamarátmi a rodinou.
Spomeňme si na ľudí, ktorí Ťa zasvätili do lietania s Čmelákom.
Na začiatku, ako som povedal, stáli inštruktori Rudo Tarasovič a Ďuso Kováčik. Ukázali mi, čo toto lietadlo dokáže v rukách skúseného pilota a dali mi dobrý základ do budúcnosti. Nie je totiž bežné, aby Čmelák pilotoval obyčajný súkromný pilot s pár sto hodinami a nie starý práškar s niekoľkými tisícmi. Ďalšími kamarátmi za kniplom sa mi stali Jaro Majzlan z Tornale, ktorý často odpovedá na moje technické dotazy, najčastejšie „Nemôžem naštartovať…“ a Miro Šenkýr st., ktorý sa asi najviac pričinil o úspešnú revíziu a prirodzene potom OM-ZNO aj zalietol. Nemôžem však nespomenúť tých ktorí mi výrazne pomohli v tom aby som OM-ZNO dostal opätovne do vzduchu. letecký mechanik, majster Tibor Bosák. Zúčastnil sa demontáže v USA, odkiaľ si priniesol zápal stredného ucha a neskôr v Nitre dohliadal na celú revíziu v Aero Slovakia. Vlasto Holeš riešil administratívu a papiere, ktoré sa ukázali byť všetko iné len nie jednoduché. K tímu mechanikov patrili aj Marek Bača, Vladimír Švorc, Štefan Stacho, Matej Vencel a Milan Kuník. Michal Dobrotka pracoval na prístrojoch, ich kontrole, certifikácii, odskúšaní a spätnej montáži. O finálnu kamufláž sa postaral lakýrnik pán Ján Verai z Nitry a krásny nový vzhľad interiéru, najmä sedačiek, má na svedomí čalúnnik pán Elemír Lencse.
Zálet, zápis do registra, prvé lietanie s takpovediac novým Čmelákom OM-ZNO?
Zálet bol vykonaný 21. 7. 2020, zhodou okolností na 140. výročie narodenia gen. Dr. Milana Rastislava Štefánika. Pomerne dlhý čas sme čakali na pridelenie imatrikulačnej značky OM-ZNO a zápis do registra lietadiel, ktorý sa udial 2.9.2020. Jednalo sa o prvý prípad registrácie z OK na N a následne na OM. Bol potrebný výmaz z amerického registra FAA, doklady o nadobudnutí, colné papiere, výpis z obchodného registra, povolenie rádiostanice, všetko úradne preložené. Na budúce už budeme pripravení. Príležitosť sa snáď čoskoro naskytne pri oživení ďalšej americkej spárky N2215G, ex OK-DLP, v.č.20-01/1974, ktorá zhodou okolností putovala v roku 1993 za oceán spoločne s OK-ZNO. Teraz už len pekné počasie, modré nebo a chuť lietať a napĺňať si sen, ktorý som sníval veľmi dlhý čas.
Ďakujem Dušanovi Lexovi za ochotu, pomoc, rozprávanie, lietanie a fotografovanie tohto príbehu, Vladkovi Kašparovi a leteckej škole Flying Service za zapožičanie lietadla, Broňovi Kubiczkovi za bezproblémové a bezpečné skupinové lietanie a Deniske za pomoc pri jazykovej korektúre textu.
Text: Juraj Uhliar
Foto: Juraj Uhliar, Dušan Lexa