Zimná bezmotorová letecká prevádzka je v dnešnej dobe už pomerne nezvyčajná činnosť. Veď povedzme si otvorene, pilotovať lietadlo v nevykurovanej a takmer otvorenej kabíne, do ktorej fučí z každej strany, nemá s pohodou nič spoločné. V prvom rade, skutočná zima so súvislou snehovou prikrývkou, teplotami pod bodom mrazu a prevládajúcou tlakovou výšou a slnečným počasím sa v našich polohách vyskytne možno dva-tri dni v roku. Samotná náročnosť prevádzky v týchto podmienkach v dnešnej pohodlnej dobe nadšencov lietania až tak neláka. Zladiť tieto faktory dohromady, aby priniesli v konečnom dôsledku úspech sa pomerne s každoročnou pravidelnosťou darí partii milovníkov bezmotorového lietania na letisku v Očovej. Zamrznuté snehové rolety na vzletovej pristávacej dráhe neumožňujú prevádzku motorových lietadiel. Pre plachtárinu sú to však podmienky, ktoré sa dajú zvládnuť. Lietanie na snehu je možné hlavne vďaka pevnej celokovovej konštrukcii vetroňov Blaník československej výroby, ktoré sú aj napriek technickým obmedzeniam stále najpoužívanejším školným dvojmiestnym lietadlom v našich aerokluboch. Nástupca legendárneho Blaníka, novší, ale rovnako odolný a všestranne upotrebiteľný L-23 Super Blaník nie je výnimkou. Zaujímavosťou je, že výroba Blaníka v leteckých závodoch Let Kunovice bola ukončená koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. V osemdesiatom druhom sa na trh vrátila s modernizovanou variantou L-13A, nasledovaná na začiatku deväťdesiatych rokov nanovo vyvinutým modelom L-23 Super Blaník. Výrobné práva a technológie pred pár rokmi získala nová spoločnosť Blaník Aircraft CZ, patriaca ruským investorom. Jej zámerom je pokračovanie v sériovej výrobe a opravách už vyrobených vetroňov Blaník a Super Blaník. Prvý novo vyrobený kus L-23 Super Blaník nesie označenie NG a bol zalietnutý v pražských Letňanoch v novembri dvetisíc osemnásť.
Text, foto: Juraj Uhliar
