Parašutista Pavol Urban: Na parašutistický AFF-kurz si viete zarobiť aj balením padákov

Parašutizmus je na Slovensku jedným z najadrenalínovejších športov, o ktorých sa ale veľmi málo píše. Hoci teraz vnímame parašutistov ako bežnú súčasť našich aeroklubových letísk, nebolo tomu vždy tak. Prvý zoskok z lietadla sa uskutočnil na leteckom dni v Nitre 3.10.1920, kde bol tento zoskok vlastne ukážkou záchrany opustenia horiaceho lietadla. Táto činnosť spočívajúca v bezpečnom návrate na zem po opustení lietadla vo vzduchu láka čoraz viac aj neodbornú verejnosť. Dnes sme zavítali na letisko Očová, aby sme Vám priniesli rozhovor s Palom Urbanom, parašutistom, inštruktorom a pilotom v spoločnosti Padaj.sk.


Ahoj Paľko, ako a kedy si začal so skákaním?
So skákaním som aktívne začal koncom roka 2012 na letisku v Očovej, kde som si v Padaj.sk spravil parašutistický AFF-kurz. Od tej doby som zatiaľ vyskočil, našťastie z fungujúceho lietadla 2680-krát. Celé to však začalo oveľa skôr. Ako snáď väčšina chlapcov som po započutí lietadla musel utekať von, aby som videl, čo to letí za stroj. Lietanie ma fascinovalo vo všetkých podobách, a priťahovali ma všetky prostriedky, pomocou ktorých je možné dostať sa do vzduchu. Zatiaľ som letel dopravnými lietadlami, rôznymi malými lietadlami, balónom, vrtuľníkmi, na paraglide a všetko malo svoje čaro.

Kde začínala tvoja túžba po skákaní z fungujúceho lietadla?
Jedného dňa sa brat prihlásil na parašutistický kurz u Romana Dubského na letisku v Slávnici a vtedy nastal ten zlom, kedy som sa prvýkrát dostal na letisko a do leteckej komunity. Predsa, keď spoznáte množstvo ľudí z komunity, cesta k cieľu je o niečo jednoduchšia. A mojím cieľom bolo začať skákať z lietadla a venovať sa tomu naplno. Mal som len 13 rokov a ďalšie 4 roky mi trvalo presviedčanie rodičov, aby mi dovolili skákať. Neskôr som sa opäť vďaka bratovi a Romanovi dostal na letisko do Očovej, kde pôsobila a stále pôsobí super partička ľudí z padaj.sk. Tento kolektív má zlákal až natoľko, že tam prioritne skáčem dodnes. Dokonca pred samotným parašutistickým výcvikom som bol na paraglidovom kurze a na glide si sem tam rád polietam aj dnes.

Aký parašutistický šport konkrétne vykonávaš? Zameriavaš sa na presnosť pristátia, tandemy alebo sólo zoskoky?
Prvých približne 1000 zoskokov som sa venoval hlavne športovým zoskokom. Disciplíny v parašutizme ma bavili všetky a vo všetkých som sa chcel aj zlepšovať. Hlavne šlo o presnosť pristátia, lietanie na vysokovýkonných padákoch a freefly, teda voľné lietanie po oblohe vo všetkých možných polohách. Po nabratí dostatočných skúseností som si spravil inštruktorské licencie na učenie ľudí a na tandemové zoskoky. Keďže som si chcel prirodzene zarábať na živobytie a ďalšie letecké aktivity, tak to padlo aj celkom vhod. Teraz hlavne učím ľudí skákať ako inštruktor AFF a skáčem tandemové zoskoky s prvoskokanmi. Samozrejme bez športu by to nešlo a raz za čas si skočíme nejakú zábavu s kamošmi. Najviac ma však momentálne baví a chcem sa zlepšovať v lietaní v špeciálnych kombinézach (wingsuit flying).

Takže k zoskokom ťa prilákal tvoj brat?
V rodine nemáme ani lietanie, ani skákanie. Nejak ma to lietanie od malička fascinovalo, no najviac asi za to môže brat Martin, ktorý začal skákať predo mnou a kamarát Rudo Urbánek, ktorý nespočetne veľakrát prelietaval vrtuľníkom ponad našu chalupu.

Tvoje domovské letisko je letisko Očová. Je finančne náročné si spraviť parašutistický výcvik? Čo všetko obnáša samotný AFF-kurz?
Samotný parašutistický výcvik stojí 1600EUR. V tejto cene je 15 min. simulátoru voľného pádu, teória, členské s vystavením licencie a 7 zoskokov z výšky 4000 metrov. Na vystavenie licencie treba ešte lekársku prehliadku od leteckého lekára. Celý kurz sa dá absolvovať počas ideálnych podmienok za 3 dni, a potom si môže parašutista samostatne vychutnávať zoskoky po celom svete.

Zdá sa, že cena za kurz je možno vysoká. Aby to vekovo mladšie publikum neodradilo, dá sa tento kurz absolvovať aj lacnejšie, poprípade si naň viete zarobiť priamo balením padákov. Ja som tento systém využil, naučil som sa baliť padáky a vďaka tomu som si dokázal zarobiť na celý kurz aj v 17. rokoch. A samozrejme keď poznáte všetkých ľudí na letisku a pomáhate im, tak je viac než isté, že nebudú od vás chcieť plnú sumu za kurz a budú sa snažiť Vám pomôcť.

Na začiatok určite odporúčam tandemový zoskok. Tu zažijete voľný pád, let na padáku, kde si viete skúsiť aj riadenie padáku a tak najjednoduchšie zistíte, či vás skákanie z lietadla oslovilo. Pocity, ktoré zažívame sa opisujú len ťažko!

Z akej výšky vykonávate zoskoky a koľko trvá priemerne stúpanie na výsadok?
Najviac používané výšky na zoskoky sú 1500 metrov, 3000 metrov alebo 4000 metrov. Všetko záleží podľa toho, čo chce parašutista v danom zoskoku vykonávať. Padáky otvárame vždy v približne v 1000 metrovej výške, je to z dôvodu bezpečnosti, aby sme v prípade problému mali trochu času na vyriešenie zle otvoreného padáku. 

No a stúpanie na výsadok – podľa toho z čoho sa skáče záleží aj to, ako dlho budeme stúpať na zoskok. Turbínové lietadlá stúpajú do 4000 metrov približne 15 minút a piestovým to trvá aj cez 22 minút a niekedy tam ani nevedia dostúpať, a preto sa z piestových lietadiel skáče hlavne z 3000 metrov a menej. Najväčšiu rýchlosť stúpania som zažil vo vrtuľníku AS-350, kde sme do 1000 metrov nastúpali behom minútky a do 4000 metrov mu to trvá okolo 7 minút. Najviac sa na zoskoky používajú lietadlá Cessna 182, L-410 Turbolet, Cessna Caravan či Pilatus PC-6.

Približne pred rokom si si spravil papiere na motorové lietadlá, oslovilo ťa aj lietanie kedy si ty “za kniplom”?
Motorové lietanie si veľmi užívam. Často si chodíme zalietať s priateľkou, ktorá nás aj vysadzuje, je tiež pilotka. Najzábavnejšia je aj tak kombinácia, keď ma vlastná frajerka počas letu vyhodí z lietadla (v prípade, že neposlúcham). Lietanie je po veľa rokoch v parašutizme zmena a na druhú stranu, pilotom som chcel byť ešte predtým, ako som sa stal paragánom. Akurát osud to zariadil tak ako to zariadil. Ale som rád, lebo vďaka parašutizmu som si mohol zarobiť na piloťák, na čo by som si predtým veru len veľmi ťažko dokázal našetriť nejaké peniaze. A v konečnom dôsledku do čohokoľvek, čo ma vyvezie hore ma posadíte, tak tam budem sedieť a užívať si svet z výšok. Veľakrát sa aj čudujem pilotom, že odsudzujú iné letové zariadenia hlavne v dnešnej dobe, keď je kladený dôraz hlavne na bezpečnosť a veľká väčšina vecí je už premyslených.  Ja by som si najradšej ešte spravil akrobatický výcvik, pilotné papiere na bezmotorové lietanie, vrtuľníky a balóny, lebo každý z týchto leteckých prostriedkov má takú zvláštnu očarujúcu príchuť. No uvidíme, ako sa bude dariť, ale najradšej by som sa z toho všetkého prepracoval k vrtuľníkovému lietaniu!

V parašutistickom odvetví vzniká aj nová divízia padania – wingsuit – je tak ?
Áno, celkom zaujímavý je vývoj vo wingsuitovom lietaní, kde wingsuity dosahujú také výkony, ako by ste doleteli na otvorenom padáku. Dokonca na tých najväčších dokážete nastúpať do výšky približne 100 metrov. (klikom na červený popis sa prekliknete na video). Ďalším veľmi zaujímavým projektom je JETMAN Human Flight. Tento projekt už beží niekoľko rokov a určite ste videli ako leteli popri A380. Majú za sebou už kopec iných projektov, ktoré si viete nájsť na youtube.

A čo tvoje najväčšie úspechy?
Medzi moje najväčšie úspechy z parašutizmu patrí dvakrát 4. miesto z Majstrovstiev sveta juniorov, kde mi prvé miesto vždy ušlo len o 2 centimetre. Ďalej sa mi podarilo párkrát zvíťaziť na Svetových pohároch a na rôznych domácich súťažiach v rôznych disciplínach. Vďaka súťažiam som mohol navštíviť aj rôzne letiská na celom svete. Skákal som napríklad v Dubaji, USA, Taliansku, Bulharsku a okolitých európskych štátoch, ale najkrajšie zoskoky boli v Alpách, kde sme skákali medzi kopcami. Na Dubaj sa tiež dobre spomína, lebo tie umelo vybudované ostrovy v mori a zoskoky nad nimi boli úžasné. Pekné zoskoky bývajú aj mimo letísk, keď ideme skákať na rôzne akcie do miest a obcí. Je to zmena a trošku aj adrenalín, keď pristávame na námestie do mesta a naša pristávacia plocha je len 5×15 metrov a všade naokolo sú prekážky. O zážitkoch a zaujímavostiach zo skákania za tie roky by sa dalo rozprávať veľa. Ale to si rád s vami pokecám pri pivku, alebo počas stúpania na zoskok. A piloti, nebojte sa skákania z lietadla, treba si to prísť vyskúšať 🙂

V mene redakcie letectvosr.sk ďakujeme celému padaj.sk tímu, Paľovi Urbanovi za perfektný rozhovor a v neposlednom rade ďakujeme za priazeň. Prajeme veľa úspechov a ďalších šťastných zoskokov. 

Text: Boris Čierny, Pavol Urban
Foto, zdroj: Pavol Urban, padaj.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *