Dnes pokračujeme, aby sme vám, predstavili a priblížili ďalšiu výnimočnú a zaujímavú osobnosť letectva na Slovensku. Sme na letisku v Prievidzi, na pôde domovského aeroklubu a zároveň na pôde jedného z najväčších výrobcov ľahkých športových lietadiel na Slovensku a v Európe. Tak ako s Aeroklubom Prievidza, tak aj s firmou Aerospool má naša dnešná osobnosť veľmi veľa spoločného. V dnešnom príbehu „Na Krídle“ si pohovoríme s pilotom, československým reprezentantom v bezmotorovom lietaní, spoluzakladateľom firmy na výrobu malých športových lietadiel, leteckým konštruktérom, pánom Tadeášom Walom.
Pán Wala, aká bola Vaša cesta k letectvu a k lietaniu?
S lietaním som začínal ako 14 ročný v roku 1946 v časoch, o ktorých môžeme ešte hovoriť ako o začiatkoch plachtenia u nás. Lietal som na klzáku jednoduchej drevenej konštrukcie bez kabíny a do vzduchu sme sa dostali takpovediac katapultom prostredníctvom gumy po tom, ako sme klzák vyviezli na kopec. Ten klzák pochádzal z predvojnového obdobia, vojnové časy prežil na povale školy vo Vítkoviciach. Po skončení vojny bol opätovne uvedený do prevádzky a využívaný k výcviku pilotných žiakov. S termickým lietaním na vetroni som začal v Životiciach, uprostred Tešínska. Neskôr som vyštudoval leteckú inžiniersku školu v Poľsku, lebo školu so zameraním na letectvo v tom čase nebolo možné študovať v mojom rodnom kraji na severe Moravy odkiaľ pochádzam. Po vysokej škole som dostal umiestnenku na Slovensko do Novák, čo je na skok do Prievidze a tak som od roku 1957 aktívne súčasťou tunajšieho aeroklubu.
V civilnom povolaní ste pracovali ako banský výskumník. Ako ste dokázali skĺbiť prácu, lietanie a leteckú konštrukciu?
Jednoducho s úsmevom. Okrem už spomenutých aktivít som ešte hral ako hudobník v tanečnom orchestri. Ale samozrejme mal som výbornú manželku, ktorá mi to tolerovala a v mojich koníčkoch a záľubách ma podporovala. Veľmi si to vážim a za všetko jej krásne ďakujem. Môj najzaujímavejší profesijný letecký život však nabral na intenzite až po odchode do penzie. Začal som spoluprácu s prievidzskou firmou Aerospool a s firmou Albatros z Partizánskeho, pre ktoré som navrhol lietadlá WT6, WT7 a WT8. Tieto lietadlá dodnes lietajú v Poľsku a na Ukrajine. Dohromady je to asi 6 kusov ultraľahkých lietadiel s hmotnosťou do 450 kilogramov, celokompozitovej konštrukcie, kde pohon lietadiel zabezpečovali motory Rotax a adaptovaný automobilový motor Subaru. Boli to úspešné dvojmiestne lietadlá, ktoré si aj napriek malému počtu vyrobených kusov piloti obľúbili. Výroba sa na škodu, žiaľ, do sériovej nikdy nerozbehla.
Neskôr sa k tomu všetkému pridala aj reprezentácia. Ste držiteľom niekoľkých úspechov a rekordov v bezmotorovom lietaní. Dokážeme si zaspomínať aj na tieto úspechy?
V 1959 som sa prvýkrát stal majstrom Československej republiky v bezmotorovom lietaní. V roku 1962 som získal diamantový odznak, stal som sa členom reprezentačného družstva Československa. Na vetroni Šohaj som pomocou stúpavých prúdov z búrkového mraku vystúpal do výšky 6600 metrov bez použitia kyslíka. V tomto istom roku som získal aj ocenenie majstra športu. Trikrát som zlepšil národný rýchlostný rekord na trojuholníku s dĺžkou 300 km, na L-13 Blaník som obletel rekordnú trať Prievidza – Prešov s návratom a so synom Jurajom sme uleteli nový rekord na trojuholníku so vzdialenosťou 300 km. Na Blaníku som odlietal viac ako 400 hodín najmä v pokračovacom výcviku v termike a na preletoch. V 1969 som začal výcvik na motorových lietadlách a v 70-tom som získal pilotný preukaz. Nalietal som 3700 hodín na vetroňoch a 1350 hodín na motorových lietadlách. Na preletoch som počas svojho aktívneho lietania na vetroňoch preletel 130 000 kilometrov.
Ako prvou ste začali s konštrukciou, navrhovaním a výrobou vetroňa, respektíve niekoľkých úspešných vetroňov. Po vetroňoch prišli na rad ultraľahké a neskôr malé športové lietadlá WT9 Dynamic. Dnes po celom svete lieta viac ako sedemsto kusov tohto lietadla. Považujete Dynamic za svoj najväčší úspech?
Zo začiatku to bolo všetko náročné. Bolo potrebné sa naučiť konštruovať kompozity. To som sa učil štúdiom rozbitých vetroňov v stredisku vrcholového športu v Moravskej Třebovej. Po nehode som vetroň naložil na transportný voz, doviezol domov do Prievidze a tu som analyzoval podrobne kompozitovú konštrukciu. Dynamic sa začal vyvíjať ako amatérska stavba. Prototyp mal vyrobiť pán Marián Barus. Pre nedostatok výrobných kapacít a nedoriešené otázky financovania sa ešte v počiatočnej fáze projektu ujala realizácie firma Aerospool v Prievidzi. Tu vznikol prototyp nazvaný Impulz, ktorý som mal možnosť osobne zalietať. Bol to vlastne prototyp lietadla Dynamic, na ktorom sme neustále pracovali, ďalej vyvíjali a odstraňovali všetky nedostatky. Prvý sériový WT9 dostal nové krídla, chvostové plochy, podvozok a tak vlastne začala sériová výroba lietadla Dynamic v Prievidzi. Doposiaľ sme u nás vyrobili cez 700 kusov kompletných aeroplánov a 120 kusov stavebníc. Tieto lietadlá dnes lietajú po celom svete a na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a toto určite ja osobne považujem za svoj veľký životný úspech v oblasti vývoja, konštrukcie a navrhovania lietadiel.
WT10 Advantic je váš ostatný konštruktérsky počin. Je to moderné, celokompozitové, viacúčelové, štvormiestne lietadlo pre leteckú turistiku, šport, cestovanie, lietanie pre radosť, ale aj vlekanie vetroňov. Môžeme tu hovoriť o vrchole Vašej kariéry?
Určite áno. Všetky svoje skúsenosti a poznatky, ktoré som vo svojej profesii získal už momentálne presúvam ďalej svojim mladším kolegom, ktorí ich postupne rozvíjajú a používajú pri ďalšej svojej práci konštruktérov. Pri výrobe lietadiel už pôsobím iba ako gestor alebo poradný orgán. Vo svojom veku sa už budem tešiť z úspechov, ktoré sme dosiahli a nové počiny v oblasti leteckej konštrukcie a vývoja neplánujem.
Ste aj držiteľom viacerých národných ocenení ako napríklad Krištáľové krídlo za celoživotné dielo. Čo pre Vás takéto ocenenie znamená?
Je to prestíž, veľmi si ho cením a som rád, že som sa dožil tak vzácneho ocenenia a uznania. Je to spojenie všetkých mojich počinov a úspechov či už v baníctve, strojníctve, ale aj v lietaní, v reprezentácii, konštrukcii a vývoji lietadiel.
Vaše najobľúbenejšie lietadlo?
Všetky vetrone konštruované podľa platných predpisov a pravidiel a určite aj náš WT9 Dynamic.
Vaše najobľúbenejšie letisko?
Poľské Leszno, tam som si v minulosti doplnil diamantový odznak s preletom 500 km na trojuholníku a získal som tam veľa cenných skúseností.
Vaše najobľúbenejšie letecké disciplíny?
Jednoznačne som plachtár, takže vetrone a bezmotorové lietanie.
Vaša naj letecká osobnosť?
Pán Matevž Lenarčič zo Slovinska. S Dynamicom obletel zemeguľu, 42 000km a za to má moje veľké uznanie.
Váš najzaujímavejší letecký počin?
Samozrejme už spomenutý oblet zemegule na Dynamicu Matevžom Lenarčičom. Začínal v Slovinskej Portoroži, preletel západným okrajom Afriky, cez Atlantik do Karibiku, cez USA, Tichý oceán, ostrov Guam, Južnú Áziu a Arabský polostrov svoj let ukončil späť v doma Portoroži.
Ďakujem pánovi Tadeášovi Walovi za stretnutie a spoluprácu pri zrode tohto članku. Firme Aerospool Prievidza, pánovi Jiřímu Walovi za krásny zážitok z lietania s novým WT10 Advantic, pilotovi Broňovi Kubiczekovi za skvelú pomoc pri organizácií lietania a Deniske za finálnu jazykovú úpravu textu.
Text: Juraj Uhliar
Foto: Juraj Uhliar, Tomáš Bobok, archív T.Wala
