Jozef Chupek. Letec, pilot, inštruktor, examinátor, skúšobný a zalietavací pilot a hlavne práškar,. Tragicky zahynul pred takmer trinástimi rokmi pri tom čo mal rád, pri výkone svojho povolania leteckého inštruktora v kabíne lietadla, ktoré dokonale poznal a miloval. Jeho priatelia a kamaráti z domovského Aeroklubu Prievidza na jeho počesť každoročne s malými prestávkami organizujú súťažné stretnutie pilotov pomenované práve po ňom a to „Memoriál Jozefa Chupeka“. Posledný septembrový víkend je ten čas, kedy sme sa spoločne pri tejto príležitosti na letisku pod Bojnickým zámkom stretli, aby sme si v priateľskej atmosfére polietali, zasúťažili a hlavne zaspomínali.
Jozef Chupek bol pilot profesionál, ktorý tým že lietal napĺňal, svoje poslanie. Nalietal úctyhodných dvanásťtisíc hodín s viac ako deväťdesiattisíc pristátiami. Väčšinu ako pilot leteckých poľnohospodárskych prác, neskôr letecký inštruktor a skúšobný zalietavací pilot firmy Aerospool, miestneho výrobcu malých športových lietadiel. Zahynul nešťastnou náhodou ako inštruktor pri výcvikovom navigačnom lete v lokalite Záhorie, pár dní pred Vianocami v roku dvetisícosem.
Memoriál nesúci jeho meno je letecká navigačná a zábavná súťaž, zameraná na presnosť, orientáciu a identifikáciu objektov v teréne, kde posádku tvorí pilot lietadla a navigátor. Každý súťažný let končí presnosťou pristátia do vopred vytýčeného boxu na dráhe letiska. Ako najlepší sú vyhodnotení tí, ktorí pri súťažných letoch bez zaváhaní zoradia objekty z predlohy a tak získajú najmenej trestných bodov. Organizačne túto súťaž v Prievidzi zabezpečuje pán Jiří Wala, ktorý je zároveň aj riaditeľom, rozhodcom a staviteľom tratí. My sme túto príležitosť využili na rozhovor s ním.
Dobrý deň pán Wala. Sú odlietané súťažné disciplíny, na letisku panuje skvelá atmosféra, svieti slnko, máme ukážkové jesenné počasie. Ako ste spokojný s priebehom dnešného dňa a hlavne s výsledkami súťažiacich?
Vďaka podmienkam aké tu máme, celé podujatie dopadlo nad moje očakávanie aj nad očakávanie mojich kolegov z organizačného tímu. Súťažiaci sa popasovali s nástrahami na výbornú, niektorí na trati aj mierne zaváhali, iní sa vrátili s kompletne identifikovanými bodmi na trati. Potešením je, že tento rok nám počet posádok mierne vzrástol oproti iným ročníkom a to hodnotím pozitívne. Všetky posádky sú šťastne späť na letisku odkiaľ vzlietli a to je na tom to najdôležitejšie.
Viete nám bližšie opísať trať na ktorej sa dnes súťažilo? Je podľa Vás náročná alebo by ju mal zvládnuť takmer každý pilot?
Dnešná trať mala vopred určené a stanovené objekty z kategórie hrady a zámky. Trať podľa vyjadrení pretekárov, ktorí sa zúčastnili viacerých našich súťaží je hodnotená ako náročnejšia v porovnaní s tými, ktoré sme lietali počas predchádzajúcich ročníkov. Po vzlete z nášho letiska viedla trasa smerom na juh na zrúcaninu hradu Revište, neskôr nasledovalo Repište, Hrušov, Gýmeš, Oponice, Tematín, Topoľčany a finálny bod navigačného letu predstavoval hrad Uhrovec. Orientačné body boli od seba vzdialené od sedem do tridsaťjeden kilometrov a čas letu medzi jednotlivými bodmi sa pohyboval v rozmedzí dve až desať minút.
Väčšinu súťažiacich na dnešnom memoriále tvorili piloti na lietadlách vyrábaných tu, na letisku v Prievidzi. Čoraz viacej sa však tieto lietadlá objavujú aj na súťažiach v presnom lietaní nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Je podľa Vás Dynamic alebo Advantic ideálne lietadlo na lietanie navigačných súťaží? Hlavne presnosť pristátia by mohla byť pre ne malým problémom alebo sa mýlim?
Ja osobne si myslím, že tieto lietadlá nie sú úplne najvhodnejšie na tento spôsob lietania navigačných letov a presného pristátia. Hlavne preto, že majú vysokú cestovnú a pristávaciu rýchlosť. Z ich kabíny je nie najideálnejší výhľad na okolie a hlavne nie na dráhu s vytýčeným boxom na presné pristátie. To ich porovnávame s legendárnym lietadlom priam určeným na tento spôsob lietania, čo je poľská PZL 104 Wilga.
Ako hodnotíte dnešnú účasť? Čo hovoríte na kvalitu a počty posádok?
Keby sa podarilo odlietať súťaž všetkým, ktorí boli prihlásení, ale pre rodinné dôvody sa súťaže nemohli zúčastniť, bol by tento ročník jeden z najviac zastúpených. V prvom ročníku, ten sme organizovali pred desiatimi rokmi, sa súťaže zúčastnilo osemnásť posádok. Keby tento rok išlo všetko podľa plánov, bolo by nás pätnásť. Za spomenutie stojí to, že za predošlé ročníky organizácie memoriálu sa ho zúčastnili aj posádky zo zahraničia, konkrétne z Rakúska, Francúzska, Nemecka, Poľska a Českej republiky.
Váš tajný tip ako aj organizačného tímu na víťaza tohtoročného memoriálu?
Eduard Niko a Julka Švecová. Je to skúsený pilot, má dobrého parťáka na palube, dobre pozná podmienky lietania tohto memoriálu a už niekoľkokrát túto súťaž vyhral. Je to súťaživý typ pilota a aj tento rok som dúfal a veril, že sa mu podarí dosiahnuť najlepší výsledok zo všetkých.
Prievidzký memoriál je o lietaní, súťažení a o spomienkach na pána Jozefa Chupeka. Skúste si aj vy zaspomínať. Aký bol a akého ste poznali Jožka Chupeka vy osobne?
Jožka Chupeka som poznal od svojich juniorských, ba až detských čias. Pamätám si ho ako vždy veselého, priateľského, milého a ľudského človeka. Počas svojho leteckého povolania pilota leteckých poľnohospodárskych prác mu na klubové lietanie veľmi nezostával čas a tak sme sa stretávali dosť málo. Lietaniu v aeroklube a povolaniu zalietavacieho pilota Aerospoolu sa viacej venoval až po odchode do zaslúženej penzie, kedy sme už spolu na letisku trávili oveľa viac času ako predtým a na toto obdobie veľmi rád a často spomínam.
Povedzme si niečo o tom ako Memoriál Jozefa Chupeka vznikal.
Aj keď náš aeroklub sa zameriava hlavne na organizáciu plachtárskych súťaží ako WCC, FCC, Grand Prix a podobne, v roku dvetisícjedenásť vznikla myšlienka pokračovať v usporadúvaní aj navigačných motorových súťaží, z minulosti známych pod názvom „Let po stopách SNP“. Táto myšlienka sa neskôr rozšírila aj o spomienku na nášho kamaráta a člena Jožka Chupeka. Memoriál má však najmä charakter zábavno-súťažného podujatia a riadime sa preto svojimi pravidlami navigačného lietania, ktoré sme si za tie roky organizácie vybudovali a stále ich inovujeme, na základe pripomienok organizátorov a aj súťažiacich.
Víkendové zápolenie nakoniec dolietal s najmenším počtom trestných bodov a tým pádom sa stal aj absolútnym víťazom Tomáš Bobok s navigátorkou Gabrielou Bobokovou na Advanticu WT10. Druhý skončil Janko Keher na Dynamicu OM-DRI. Víťazom blahoželáme a tešíme sa na ďalšie ročníky.
Ďakujem pánovi Jiřímu Walovi za pomoc, ochotu a spoluprácu pri písaní tohto príspevku, Aeroklubu Prievidza za skvelé podmienky a Deniske za finálnu jazykovú úpravu textu.
Text, Foto: Juraj Uhliar
