Slovak International Air Fest, značka, ktorá za desať rokov existencie a organizácie prestížnych leteckých dní má v slovenskom, ale aj medzinárodnom „merítku“ svoje meno a postavenie. Niekedy malé regionálne podujatie dosahuje dnes parametre a charakter akcie svetových rozmerov. Má svoje pevné miesto v kalendári leteckých podujatí, v plánoch vystúpení jednotlivých display teamov a akrobatických skupín. Je obľúbené a očakávané medzi návštevníkmi, leteckými nadšencami, ale aj účinkujúcimi. Predstavuje prínos pre rozvoj regiónu či mesta v ktorom je organizované, v neposlednom rade pozitívne zviditeľňuje Slovensko a ľudí, ktorí za organizáciou stoja. Aj preto si zaslúži patričnú pozornosť a priestor v médiách, či už printových, internetových, ale aj audiovizuálnych. Je nám veľkým potešením a zadosťučinením, že aj my ako redakcia www.letectvosr.sk sme dostali tú príležitosť a mohli sme počas štyroch dní byť v centre diania.
Zostať originálny, jedinečný a aj zaujímavý je našim krédom a predsavzatím od samého začiatku nášho fungovania. Nie je tomu inak ani teraz pri tvorbe príspevku z najväčšieho leteckého sviatku, pri prezentácií leteckých dní SIAF 2021. A preto sme sa rozhodli, že o tých tohtoročných leteckých dňoch nebudeme hovoriť my, ale dáme priestor tým najpovolanejším. Tým, ktorí sa priamo podieľajú na tom, čomu hovoríme program. Tí, ktorí nám tie pozitívne zážitky a dojmy s ktorými sme v sobotu či nedeľu večer z letiska odchádzali, pripravili, priniesli, predstavili či okomentovali. A povieme Vám, sme veľmi potešení, že do toho s nami po nemalom presviedčaní išli piloti prezentujúci statické ukážky leteckej techniky, display piloti dynamických ukážok, ale aj vedúci akrobatickej skupiny ako aj generálny riaditeľ leteckých dní.
Keď letecká základňa Kuchyňa pri Malackách uzatvorila svoje brány pre verejnosť a letecké dni SIAF 2021 sa oficiálne skončili, naše pozvanie na krátky rozhovor prijali, mjr. Ing. Erik Pagáč, stíhací pilot MiG-29UB, kpt. Ing. Ondrěj Španko, český display pilot lietadla JAS-39C Gripen, rtm. Ing. Miroslav Ujczo, pilot a účastník statickej expozície Albatrosa L-39CM, Ing. Jozef Vaško, display pilot L-29 Delfín, vedúci a jeden z pilotov skupiny Očovskí Bačovia Ing. Martin Tišliar a Ing. Filip Tarana, a pán Hubert Štoksa, generálny riaditeľ leteckých dní SIAF 2021.
SIAF s poradovým číslom desať bol iný, odlišný od tých predchádzajúcich vo viacerých významných faktoroch. V prvom rade zmenilo sa letisko a samotné miesto organizácie. V druhom rade nutnosť realizácie protipandemických opatrení a v neposlednom rade ľudia, respektíve návštevníci. Jedno však bolo spoločné. Zaujímavý a kvalitný program počas dvoch víkendových dní na leteckej základni dopravného krídla generála Milana Rastislava Štefánika v Kuchyni pri Malackách.
Statické ukážky
Bolo sa na čo pozerať nielen vo vzduchu. Nesmieme zabudnúť opomenúť aj kvalitu a kvantitu neletových pozemných ukážok. Dvojica talianskych Eurofighter F2000 Typhoon F-16 z Belgicka, malý útočný vrtuľník Kiowa a Mi-171 z Chorvátska či Apache AH64 a Chinok CH53 Armády USA, transportný C130J Herkules dánskych vzdušných síl a celá plejáda malých športových lietadiel používaných, ale aj vyrábaných u nás na Slovensku. My sme medzi statickými ukážkami leteckej techniky stretli aj našich. Zavináč alebo aj údenáč, tak je už mnoho rokov ľudovo nazývaný pre svoj originálny 
náter MiG-29UBS trupového čísla 1303 z taktického krídla generálmajora Otta Smika na Sliači a s ním v úlohe pilota aj mjr. Ing. Erik Pagáč. Ako vždy s úsmevom prijal našu ponuku o rozhovor a krátke zhodnotenie leteckých dní.
„Po krátkej a vynútenej absencii leteckých dní za účasti divákov v minulom roku ma potešila správa o organizácií a možnosti zúčastniť sa tohtoročných leteckých dní SIAF 2021. Príjemne ma prekvapila vysoká účasť domácej, ale aj zahraničnej leteckej techniky a vyvážený program, kde bola k videniu pestrá paleta techniky od historickej vojnovej až po tie najmodernejšie exempláre. Z pohľadu účastníka môžem taktiež vyzdvihnúť zabezpečenie, ktoré bolo na veľmi vysokej úrovni. Je veľmi ťažké preferovať konkrétnu ukážku, pretože všetci účastníci sú vynikajúci. Ako stíhaciemu pilotovi sa mi páčila ukážka talianskeho Eurofighter F2000 Typhoon a keďže mám slabosť na staršie lietadlá, veľmi ma oslovila letová ukážka dvojice poľských MiG-15 a legenda z vojnovej doby Hawker Hurricane. Na záver však musím pochváliť účasť a predvedenie vrtuľníka UH60 Black Hawk pilotmi z vrtuľníkového krídla generálplukovníka Jána Ambruša z Prešova. Na statike hneď za „našou kráskou“ MiG-29 moju pozornosť zaujal moderný, nový, veľký, transportný Airbus A400M z Nemecka“.
V inom sektore statických ukážok pútal pozornosť L-39 CM druhej letky taktického krídla Sliač. npor. Ing. Miroslav Ujczo, pilot a takpovediac nováčik na letke, ochotne sprevádzal návštevníkov leteckých dní statickou ukážkou slovenského Albatrosa. My sme ho poprosili, aby zhodnotil ako vidí z jeho pohľadu to, čo sa okolo neho dialo na zemi, ale aj vo vzduchu.
„SIAF je udalosť roka a je každoročným spestrením záveru leta a školských prázdnin, hlavne pre všetkých priaznivcov letectva, ale aj pre bežných ľudí. Nakoľko minulý rok z dôvodu „úradovania“ Corona vírusu bolo toto letecké podujatie dostupné len v online forme, tak som nadmieru potešený, že aktuálny ročník sa organizátorom podaril pripraviť tradičným spôsobom. Dynamickú show vykonávanú display pilotmi hodnotím veľmi priaznivo a pozitívne. Predviedli naozaj náročné a zaujímavé akrobatické kúsky a techniku, na ktorú bola radosť pozerať sa. Čiastočne z pohľadu diváka, ale aj účastníka pozemné ukážky a hlavne ich dostupnosť už nevidím až tak pozitívne hlavne z dôvodu Covid opatrení. Všetci fanúšikovia a diváci by zaiste ocenili voľný pohyb ku všetkým exponátom, tak ako to už na leteckých dňoch býva samozrejmé. Toto nám na letisku v Kuchyni pri Malackách nebolo umožnené a tejto veci mi bolo na celej organizácií najviac ľúto. Ako najzaujímavejšiu dynamickú ukážku hodnotím z môjho pohľadu dvojicu L-159 Alca CzAF a ich simulovaný vzdušný útok na pozemné ciele spojený s ukážkou skupinovej zlietanosti. Krásne manévre a úžasné efekty na zemi. Piloti odviedli naozaj dobrú prácu. Najkrajšou statickou ukážkou bola tá naša a to L-39 CM Albatros. Obzvlášť naši technici si dali záležať a pre divákov pripravili malé prekvapenie, keď lietadlo „odkrytovali“ a ukázali aj to ako cvičné prúdové lietadlo vyzerá pod kapotou a v útrobách. Taktiež veľmi ochotne viedli diskusie s návštevníkmi a odpovedali na ich zaujímavé a hlavne zvedavé otázky“.
Dynamické ukážky
Letový program na SIAFe bol lákadlom pre mnohých z nás zarytých leteckých sympatizantov, ale aj pre tých, ktorí lietanie berú ako spestrenie víkendového programu pre svoju rodinu. Nič lepšie ako legenda československej leteckej konštrukčnej kancelárie Aero Vodochody na úvod, ale aj na záver programu po oba dni nemohla v dynamických ukážkach chýbať. Začiatok programu dynamických predstavení v sobotu a celý nedeľný kolotoč leteckých dní uzatváral v podvečer nablýskaný strieborný L-29 Delfín, pilotovaný tým najpovolanejším a to bývalým stíhacím pilotom. Podmanivý a nákazlivý zvuk, výrazné dymové efekty a skvelá akrobacia v pár metrovej výške nad letiskom na maximálnych limitoch lietadla vzbudzovali pozornosť a záujem divákov. L29.sk s.r.o. nás zaujali natoľko, že sme samotného pilota Ing. Jozefa Vaška po vystúpení poprosili, aby nám povedal ako hodnotí on letecký víkend na letisku v Kuchyni pri Malackách.
„SIAF je najväčšie letecké podujatie na Slovensku už 10 rokov. Je pre nás cťou, že sme neustále jeho súčasťou. Tento ročník bol výnimočný nielen v organizácii leteckého dňa, keďže sa menilo miesto usporiadania, ale aj z pohľadu epidémie, kde štát priamo obmedzoval všetkých, vrátane divákov.
Dávam 1* celému organizačnému tímu, že aj v takýchto náročných podmienkach to zvládal a vytvoril podmienky pre jeho uskutočnenie. Všetky ukážky počas oboch dní boli z nášho pohľadu na vysokej úrovni, nevidel som nikde slabé miesto. Boli odlietané s maximálnou profesionalitou, každé lietadlo ukázalo svoje možnosti v pomere kvalita pilota, jeho skúsenosti, výkon a letové vlastnosti. Na statiku taktiež nie je možné jednoznačne povedať, ktorá bola najkrajšia alebo najzaujímavejšia, ale komu by sa nepáčil taký novučičký Airbus A400M Atlas? Nám určite áno“.
Už býva pravidlom na akciách podobných SIAFu aj v iných krajinách oceňovať tých najlepších. Nebolo tomu inak ani tento rok. Najprestížnejšiu cenu Best Smik Trophy si odniesli Alcy a maďarský pilot Mate Majerík na SAABe JAS-39C Gripen získal cenu veliteľa vzdušných síl. Áno, určite zaslúžene za to, čo vo vzduchu ukázali. Čo však mne osobne pri týchto hodnotiacich ceremoniáloch chýba, je cena pre najlepší display team, ktorý sa leteckej akcie zúčastnil. A tak si túto cenu dovolíme udeliť aspoň my, symbolicky v tomto článku. Už viacej rokov a na desiatkach akcií podobného zamerania som obdivoval a aj stále obdivujem profesionalitu, pripravenosť, nasadenie a účasť na prezentácií na verejných podujatiach pri jednotlivých účastníkoch. To, čo máme možnosť vidieť vo vzduchu v podaní našich bratov Čechov a ich Czech Air Force Display Teamu sa nedá ohodnotiť inak ako najlepší display team Európy za rok 2021. Sokol, Alca, Hind, Hippo a samozrejme Gripen. Tím ľudí, pilotov, technikov, inžinierov, ale aj ostatných špecialistov, ktorí s plným nasadením predvádzajú svoje umenie a za to im patrí opäť od nás divákov veľké ĎAKUJEME. Jedným z tejto skvelej partie je aj kpt. Ing. Ondřej Španko, staronový predvádzací pilot, tentokrát za kniplom nadzvukového Gripenu, ktorý o leteckých dňoch pre letectvosr.sk povedal nasledovné.
„Ačkoliv je tato akce u nás v kategorii zahraniční letecký den, na Slovensku jsem vždycky jako doma. Naposled jsem na Slovensku vystupoval s letounem L-159 ALCA v roce 2014 na letišti Sliač. Už tehdy jsem potkal mnoho diváků a leteckých nadšenců, kteří vytváří na SIAFu super atmosféru. A vřelá atmosféra panovala na letišti i tentokrát. Těžko se vybírá mezi ukázkami, která je ta nejlepší nebo nejzajímavější. Mě osobně oslovilo představení Frecce Tricolori s podtextem oslavy 60 letého výročí italského akrobatického týmu. Samozřejmě jsem byl také hrdý na mé kolegy z českého display týmu. Na dvojici letounů L-159 ALCA, W-3A Sokol i Mi-171 s Mi-35, kteří předvedli precizní ukázky. Neméně zajímavé pak pro mě bylo akrobatické vystoupení Felixe Baumgartnera, slavného rekordmana, na vrtulníku BO 105. V kategorii statických ukázek mezi ty nejzajímavější jistě patřila ukázka domácího letounu MiG-29UBS. Brzy ho vystřídají noví plnokrevníci a tento letoun se stane vzácným návštěvníkem leteckých dní na Slovensku i v ČR“.
V znamení výročí a osláv, aj tak môžeme hovoriť o tom tohtoročnom SIAFe. Veď stretlo sa tu hneď niekoľko okrúhlych oslávencov. Okrem talianskej akrobatickej skupiny Frecce Tricolori a ich šesťdesiateho výročia, slávilo svoju sedemdesiatupiatu sezónu aj belgické letectvo. Štyridsať rokov na nebi však môžeme obdivovať aj najstaršiu a momentálne aj jedinú leteckú skupinu na vetroňoch u nás na Slovensku. Očovskí Bačovia majú za toto obdobie na svojom konte viac ako dve stovky ukážok po celej Európe. Impozantné vystúpenia môžeme nazvať aj tie ich víkendové v Malackách. Ladný tichý let vetroňov doprevádzaný podmanivou hudbou z reproduktorov a „parenica, box, peleng či premet“ na modrej oblohe v pár metroch nad zemou. Vedúci skupiny Ing. Martin Tišliar a pilot Ing. Filip Tarana nám po vystúpení v Malackách takto zhodnotili slovenskú leteckú udalosť roka.
„Vzhľadom na to, že minulý rok sa kvôli pandémii Covid-19 vo svete ani na Slovensku žiadne letecké dni nekonali a nevyšiel začiatkom roka ani Festival letectva v Piešťanoch, tak sme si neboli istí, či sa vôbec podarí SIAF . Vedeli sme však, že organizátori sa budú snažiť zo všetkých síl urobiť maximum preto, aby sa tieto letecké dni nakoniec uskutočnili. Postupne začalo potvrdených účastníkov pribúdať a boli sme oslovení aj my s našou leteckou skupinou Očovskí Bačovia. To nasvedčovalo tomu, že tohtoročná letecká udalosť sa stáva pomaly realitou. Našťastie sa to potvrdilo a po dlhých dvoch rokoch sme sa opäť mohli tešiť na to, že sa budeme môcť ukázať slovenskej verejnosti s našim vystúpením. Celé podujatie sa už nekonalo ako my z Očovej hovoríme „za kopcom“ na leteckej základni na Sliači, ale až v Malackách, čo pre nás znamenalo zmenu organizácie prevleku. Leteli sme tam s medzipristátím na letisku v Trnave, čo bola pre nás aj príjemná zmena prostredia. Organizačne malo letisko niekoľko výhod s tým, že sme mali pred vystúpením viac času na „ručné“ narolovanie Blaníkov na VPD. Keď si odmyslíme všetky povinné Covid opatrenia, tak letecký deň hodnotíme veľmi dobre. Zanechal v nás veľmi príjemný dojem. Spomenuli by sme napríklad ubytovanie v Bratislave aj s ostatnými účinkujúcimi alebo celkovú organizáciu podujatia. Veď ako sa hovorí, robia to už nejaký ten piatok. Taktiež veľkú úlohu zohralo aj počasie, bolo naozaj nádherné a všetci sme si ho užili, vrátane divákov. Najmä však s ním boli určite spokojní organizátori, pretože sa mohli odlietať všetky ukážky. Samozrejme okrem lietania nás potešila po dlhšej dobe možnosť stretnúť sa s kamarátmi a kolegami z letectva, pretože SIAF nie je len o leteckej technike, ale aj o ľuďoch, ktorí sa tomuto odvetviu venujú. Veľkú radosť nám v piatok spravili výsledky prestížnej ankety Zlaté Krídla, keď sme sa večer dozvedeli, že sme vyhrali cenu v kategórii Športové letectvo SR. Aj touto cestou by sme sa chceli ešte raz poďakovať všetkým, ktorí za nás hlasovali a taktiež organizátorom za krásnu tortu, ktorú nám pripravili k 40-temu výročiu založenia skupiny Očovskí Bačovia. Na záver môžeme konštatovať, že sme z leteckých dní SIAF odchádzali veľmi spokojní, všetko bolo v znamení „Safety first“ a budeme sa tešiť na ich ďalší úspešný ročník. Ťažko povedať, ktorá dynamická ukážka bola najkrajšia, pretože všetci piloti mali svoje vystúpenie pripravené veľmi profesionálne a tak ako im to ich lietadlo dovoľovalo. Či už to boli vrtuľníky alebo stíhacie a dopravné lietadlá. Popri prípravách našej techniky sme si s potešením pozreli napríklad ukážky historických lietadiel ako Hawker Hurricane či historickú letku v podobe The Flying Bulls alebo poľských pilotov na Mig-15. Tieto lietadlá sa počas letovej ukážky už tak často nevidia a zaslúžia si obdiv a uznanie z historického hľadiska vo vývoji letectva. Taktiež sme obdivovali napríklad pilotné umenie talianskych Frecce Tricolori alebo ich kolegov na lietadle C-27 Spartan. Medzi stálicu leteckých dní patrí majstrovská pilotáž nášho kamaráta Zoltána Veresza, ktorú si nikdy nenecháme ujsť. Všetkým pilotom patrí pochvala a uznanie za to, čo nám počas tohto víkendu predviedli. Čo sa týka statických ukážok, neustále je sa na čo pozrieť, pretože organizátori sa vždy snažia priviesť niečo nové. Takže aj statika bola tento rok plná nádherných lietadiel. Spomedzi nich asi najviac vyčnievalo transportné lietadlo Airbus A400 Atlas a to aj fyzicky aj technicky. Veľmi príjemná a ochotná posádka nám predviedla celé lietadlo vrátane nadčasového cockpitu, kde sa dalo nájsť mnoho spoločného s civilnými typmi A320 a A380. Na záver ešte raz veľké uznanie organizátorom za vynikajúcu prácu a tiež za to, že sa vždy snažia zaujať niečím novým, čo bežná verejnosť alebo aj my nemáme šancu len tak vidieť“.
Organizácia SIAF
Každý návštevník, ktorý sa pozrel aspoň pred brány letiska v Malackách v období leteckých dní uvidel a pochopil, že samotná organizácia podujatia podobných rozmerov v „medzivlnovej“ Covidovej dobe bola o mnoho náročnejšia ako v období pred rokom dvetísicdvadsať. Sektory, zóny, obmedzenia, zákazy, príkazy boli v areáli na každom kroku. Ale žijeme takú dobu a keď sme chceli ako tak bezpečné letecké podujatie, museli sme sa prispôsobiť, či už my návštevníci, tak aj účastníci a hlavne organizátori. Celému organizačnému tímu stabilne šéfuje generálny riaditeľ pán Hubert Štoksa a nebolo tomu inak ani tento rok. Aj jeho sme sa opýtali ako hodnotí z pohľadu hlavného organizátora dianie na letisku v Malackách a jeho tesnej blízkosti.
„Je to pre nás skúsenosť, keďže sme sa presunuli z letiska Sliač do Kuchyne a s určitosťou musím konštatovať, že to aj bolo cítiť. Hlavne v tom zmysle, že nám tam chýbali kontakty, ktoré sme mali vybudované za tie roky na Sliači a v okolí. Takisto veľkú úlohu zohrávala aj vzdialenosť od našej domovskej základne v Banskej Bystrici a aj z tohto titulu išlo z Bystrice do Malaciek 68 naprataných kamiónov tam aj späť. Bolo to náročné z viacerých hľadísk, no v prvom rade sme zachovali bezpečnosť, kde nechýbal štátny odborný dozor z Dopravného úradu, ktorý to vyhodnotil ako bezpečné letecké podujatie. Celý tím, ktorý zabezpečoval letový program to spravil vyslovene na jednotku a všetci, vrátane nás, sme boli unesení. Výhodou bola aj rolovacia dráha popred divákov a práve to pozdvihlo letecký zážitok na úplne inú úroveň. Stretli sme sa aj s mnohými ohlasmi, že tých ukážok bolo až toľko, že ľudia nevedeli či majú sledovať program na zemi či vo vzduchu. Bolo to skutočne nabité, čo sme vlastne aj sľubovali od začiatku. Ako mínus SIAFu hodnotím covidovú situáciu a opatrenia s tým súvisiace. Chceli sme vyhovieť každému a v istých momentoch sa to otočilo proti nám a ušili sme si na seba „bič“. Spôsobilo to chaos v parkovaní, pri vstupoch, informovanosť ľudí bola nedôsledná, lebo veľa z nich nečítalo pokyny na našej oficiálnej stránke. Samozrejme, rozumiem, že mnoho z nich bolo nahnevaných, no z týchto vecí sme sa poučili aj my a budeme sa snažiť z nich ťažiť. Čo ma však ale teší, že ohlasy na SIAF sú veľmi pozitívne a aj keď tam možno niekto vstúpil nahnevaný kvôli opatreniam, odchádzal odtiaľ nadšený, pretože náš letový program ho presvedčil a užil si to tam naplno. To ma hreje pri srdci. Malacky sú z hľadiska infraštruktúry, bezpečnosti a plynulosti programu lepšie ako Sliač. Veríme, že po rekonštrukcii apronu 4 to bude mať budúci rok ešte vyššiu úroveň, keďže na týchto leteckých dňoch bola polovica tohto apronu nefunkčná. To nám napríklad sťažilo problémy s parkovaním lietadiel.
Statické ukážky som si na letisku pozrel len z diaľky a zblízka to bolo prvýkrát v nedeľu poobede, keď sme pripravovali hangár party. Tam som si konkrétne obzrel vrtuľník Apache a neušiel mi ani Airbus A400, keď ho ťahali na stojánku. No a čo sa týka ukážok, tak v sobotu som si užil vystúpenie Frecce Tricolori a tam ma dojalo to ticho medzi divákmi, ktoré pri ich vystúpení panovalo na letisku. Je to fenomén, ktorý veľmi rád vnímam. Neunikol mi aj prelet kombinovanej veľkoskupiny športového letectva a bol som z toho veľmi milo prekvapený. Urobili kus krásnej roboty a patrí im naša veľká vďaka. Bol som na nich skutočne pyšný a nie nadarmo na hangár party získali aj cenu Slovenskej leteckej agentúry“.
Za ochotu a spoluprácu pri tvorbe tohto príspevku týmto ďakujem mjr. Ing. Erikovi Pagáčovi, npor. Miroslavovi Ujczovi, Ing. Jozefovi Vaškovi, kpt. Ing. Ondřejovi Špankovi, Ing. Martinovi Tišliarovi, Ing. Filipovi Taranovi, Mgr. Miške Cabanovej, p. Hubertovi Štoksovi. Tomášovi Vargovi a Bc. Matejovi Janákovi a za poskytnuté foto a za pomoc pri organizácií. Deniske za jazykovú úpravu textu. Na záver mi zostáva už len poďakovať organizátorom za ústretový prístup a možnosti, ktoré nám ponúkli.
Text: Juraj Uhliar
Foto: Juraj Uhliar, Matej Janák
